Isaac Bashevis Singer, Michal Viewegh, Gary Shteyngart, Ernest Hemmingway, Mika Waltari, J. M. Coetzee alebo detektívky či knihy o histórii. To je niekoľko našich tipov na knihy k vode.

V posledných mesiacoch zásluhou českého prekladateľa a vydavateľa Václava Rákosa vyšli tri zaujímavé knihy Ernesta Hemingwaya. Vďaka nim znovu, 50 rokov po jeho smrti, čítame texty tohto zvláštneho spisovateľa.

Býčí zápasy nejsou sport. Nikdy jím být neměly. Je to tragedie. Velká tragedie. Tragedií je smrt býka. Hraje se ve třech pevně stanovených aktech.

Príslovia môžu niekedy zavádzať. Napríklad staré ruské príslovie, ktoré hovorí, že „keď hovoria zbrane, múzy mlčia“. Dejiny zjavne dokazujú opak.

S večnou cigaretou v kútiku úst a prižmúreným pohľadom veselých očí zlomil srdce nejednej. No ostal tulákom bez domova, verný iba svojmu údelu blízkeho svedka kľúčových udalostí. Najväčšia legenda vojnovej fotografie 20. storočia Robert Capa vystavuje na Mesiaci fotografie v Bratislave.

Nedávno publikovaný list Ernesta Hemingwaya talianskemu priateľovi údajne odhalil „ľudskú stránku“ tohto spisovateľa. Konkrétne malo ísť o to, že veľký Hemingway sa podľa listu rozplakal, keď musel zbaviť utrpenia svojho obľúbeného domáceho kocúra.

Jedno z mnohých znamení nášho kultúrneho úpadku sa týka verbálnych urážok. Žijeme v dobe, keď ide výlučne o bezduché alebo sexuálne narážky.

Od smrti Ernesta Hemingwaya uplynulo päťdesiat rokov. Prinášame jeho portrét a vyznanie od gréckeho obdivovateľa Takiho.

Nobelovu cenu za literatúru získal tento rok peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa. Podľa nášho názoru oprávnene.

Šalamún a Matata, moji sprievodcovia z kmeňa Masaj, kráčajú vpredu. Sú štyri hodiny ráno, na západe sa črtajú hory Východoafrickej priekopovej prepadliny. Mám devätnásť, som sám, šesťtisíc kilometrov od domova, jediný beloch široko-ďaleko. Prežívam svoj tanzánsky sen.