Iveta Radičová o stále fungujúcich Kočnerových sieťach, o spolupráci dnešnej opozície, o tom, čo by znamenal predčasný koniec novej vlády, o nástupe antisystémových strán, prečo v kampani chýbajú pozitívne emócie a aj o úlohe médií.

Ak mal minulotýždňový kongres Európskej ľudovej strany v Záhrebe, na ktorom som sa zúčastnil ako delegát Spolu, nejakú ústrednú emóciu, bolo ňou sklamanie z Macrona.

Desiatky tisíc ľudí po celom svete sa v sobotu zišli na uliciach a námestiach, aby vyjadrili svoj hnev nad smrťou Afroameričana Georga Floyda.

„Presne v tejto chvíli ustupuje strach hnevu. A práve ten napokon začne v spoločnosti prevládať.“ Prinášame úryvok z novej knihy bulharského politológa Ivana Krasteva Európa a pandémia, ktorý pripravilo vydavateľstvo Absynt.

Koncom augusta prišla Hudobná únia Slovenska s iniciatívou „Nebudeme ticho“. Organizácia, ktorá zastupuje priemyselné odvetvie, ktorého činnosť poklesla o 90 percent, sa snažila upozorniť na tento fakt verejnosť a vytvoriť tlak na kompetentné orgány, aby sa spamätali. Už nie sme schopní pomôcť si a zachrániť sa sami. Po tom, čo sa ukázalo, že nebude ani zimná sezóna, zdvihla sa v našom hnutí veľmi silná vlna hnevu, frustrácie, hovorí hudobník a člen únie Pavol Smolka.

Všeobecná frustrácia z oslobodzujúceho rozsudku v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je prirodzená, ale prehnaná. Slzy a pocit beznádeje sú pochopiteľné, ale nie nutné. Ak vami lomcuje bezmocný hnev, ponúkame vám zopár viet na zmiernenie zúfalstva.

Vianoce sme nazvali sviatkami pokoja, no to v ústrety čomu kráčame je nepokoj. Strach. Najprv strach z hromadných hrobov, potom strach z krízy krachujúcich biznisov, strach o deti izolované od školy a normálnych rovesníckych vzťahov. Strach sa mení v hnev. Hnev je však iba maskou strachu: Zatemňuje myseľ. Hľadá vinníka, na ktorého môže vyliať agresivitu frustrácie: Berú nám naše práva, rozhorčujú sa niektorí a v mene slobody si strhávajú rúško z tváre. Hnevu sa ujali nepriatelia slobody. Volajú si na pomoc veľkého ruského brata. Minule sme oproti neznámej budúcnosti zapaľovali sviecu otvorenosti. Dnes proti strachu zapálime sviecu odvahy.

Najmenej deväť európskych štátov sa pridalo k USA a uznalo opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Nicolas Maduro odpovedal hnevom a plamennými vyhláseniami.

Keď benzín a nafta mali zdražieť, začali protestovať. Blokovali cesty aj výber mýta. Potom sa k nim pridali radikáli, podpaľovali autá, ničili budovy. Hnev hnutia Žltých viest sa zmenil na násilie. Je sklamanie Francúzov oprávnené? A zaslúži si Emmanuel Macron prezývku „prezident bohatých“?

Medzi účastníkmi protestu boli študenti i starší obyvatelia, ktorí sa podľa ich slov zhromaždili, aby vydarili hnev voči vláde a nedávnemu policajnému násiliu.