nemožno sa veľmi čudovať ľuďom, ktorí považujú oslobodenie Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej senátom Špecializovaného trestného súdu za šokujúce. Na druhej strane však treba povedať, že ten rozsudok sa dal očakávať, nie je definitívny a je svojím spôsobom zrozumiteľný. Toto všetko je dobré si uvedomiť ešte predtým, než popustíme uzdu emóciám.

Začnime tou očakávateľnosťou. Keď sa pred mesiacom odložilo vyhlásenie rozsudku o dlhší čas, než stanovuje zákon, bolo jasné, že v senáte sa deje niečo zvláštne a že takmer určite nemá na vec jednoznačný názor. Keď sa pár dní pred vyhlásením rozsudku pokúsila prokuratúra predložiť nový dôkaz, muselo byť jasné, že žalujúca strana sa necíti dostatočne istá. Oslobodzujúci rozsudok teda nemal byť pre nikoho až taký prekvapujúci.

 To, že sa tento rozsudok dal čakať, však ešte neznamená, že sa s ním máme zmieriť. Ale to vôbec nie je potrebné, rozsudok predsa nie je a ešte dlho nebude právoplatný. Prehrávať po polčase neznamená prehrať zápas. A to sme zatiaľ nehovorili o tom, čo vlastne v tomto prípade znamená výhru a čo prehru spravodlivosti.