Svet je zábavné miesto. Napríklad takí rozhnevaní bojovníci proti kapitalizmu, ktorí sú takí odvážni, že chodia v maskách, nedávno zablokovali stránku ministerstva spravodlivosti USA, lebo to si dovolilo zasiahnuť proti niekomu, kto zarába milióny dolárov na obchode s kradnutými vecami. Tomu sa hovorí pokrok – v mene boja proti bohatým sa bojuje za bohatých, ktorí nevytvárajú nič, len zarábajú na tom, že predávaju to, čo im nikdy nepatrilo.

Sherlock Holmes na prelome rokov dominuje. Kinám vo filme režiséra Guya Ritchieho, kde si túto úlohu druhýkrát vychutnáva Robert Downey jr., a dominuje aj šedej internetovej diváckej zóne. Presne na Nový rok mala premiéru druhá séria aktualizačného televízneho seriálu Sherlock, ktorým britská verejnoprávna televízia BBC opäť raz vytrela zrak všetkým skeptikom.

Iowa je štát, ktorý začína každé americké prezidentské primárky. Tu sa ukáže prvý víťaz tohto dlhodobého volebného procesu, na konci ktorého je nominačný zjazd, kde strana vyberie svojho kandidáta do boja o Biely dom. Prvým víťazom v roku 2012 je Mitt Romney.

Nikdy bych nevěřil, že se opět vrátí. Oni, místodržitelé nehybné moci, historičtí deterministé a budovatelé z povolání, kteří nás už kdysi v jiném světě tolik natrápili. „Budují novou identitu a pašují dějinami své kolektivní já, vtlačují se do ní, ztotožňují ji s tím, co už mají – status quo – a tvrdí tautologicky, co nejsme my, to neexistuje, ba co hůř, ani být nesmí a nebude.“ Takhle to o nich kdysi napsal nedávno zesnulý básník a můj dávný mentor, učitel a kolega, Jiří Gruša.

Tvrdí, že trh potrebuje svedomie. Zároveň volá po takom sociálnom systéme, ktorý si štáty môžu dovoliť. S rozvíjajúcimi sa ekonomikami treba podľa neho viac rátať, no budúcnosť vlastnej krajiny ho napĺňa pesimizmom. Britský ekonóm Ian Scott.

Kúpili sme vysávač, neťahal poriadne, tak sme ho šli vrátiť. Keď toto urobím s knižkou, dívajú sa na mňa ako na blázna. Akože zlá? Aj preklad kríva, odpovedám, Nat King Cole nie je Nat kráľ cola, aj štylisticky, aj gramaticky, ba dokonca ideovo – ale túto chybu nespomínam, lebo, pripúšťam, autor si môže myslieť čo chce – a na reklamáciu už by toho malo byť aj tak dosť. Ale nikdy to nestačí, za žiadnu knižku mi ešte peniaze nevrátili.

Strávila som noc a deň s ľahkými ženami. Milujú ma. Na rozdiel od ostatných žien ich neodsudzujem a na rozdiel od mužov sa na ne pozerám očami, nie pohlavím. Len čo som po dvojročnej abstinentskej pauze vtrhla opitá do nepálskeho Dance Baru, spolu s jeho majiteľom a dvoma ďalšími kamošmi, mala som ich stále okolo krku. Napriek tomu, že jeden z mojich kamošov je najslávnejším nepálskym spevákom, o neho baby ani nezakopli. Za to na mojich kolenách sedela permanentne jedna a okolo krku som mala druhú. Stali sme sa sestrami, vymenili si náramky a prstene. Dance bar je nepálska špecialitka.

Do volieb ostávajú necelé dva mesiace. Volebné štáby naostro spúšťajú kampane, ktoré si pripravili počas Vianoc. Bude to neľútostný boj. Bilbordy, mítingy, posolstvá. O čom budú? Urobme si najprv náčrt bojovej situácie.

Či sa nám to páči, alebo nie, sledovanie telky cez Vianoce už môžeme pokladať za súčasť vianočného folklóru. Akoby sme inak to množstvo voľného času ani nevedeli stráviť. Rok čo rok sa televízne stanice uchádzajú o divácku priazeň programovými variáciami, v ktorých dominujú reprízy osvedčených vianočných klasík, kde-tu popretkávaných novinkami, z ktorých mnohé sa klasikami ešte len stanú.

Pomaly človek, aby sa bál otvoriť počítač, aby na neho nevyskočila nejaká takáto prosba: „Ahojte, veľmi vás prosím, dajte like na túto našu fotku a pošlite to svojim kamarátom na FB nech dávajú like, ďakujem. Môžeme vyhrať ozvučenie našej skúšobne za 500 eur.“