Držiteľka Dosiek 2018 za najlepšiu réžiu sezóny Júlia Rázusová je kurátorkou 28. ročníku festivalu Divadelná Nitra pre výber inscenácií zo Slovenska. Témou festivalu sú podoby slobody. Pre ňu je sloboda najmä schopnosť povedať nie.

Ani tento rok nám, zdá sa, nehrozí, žeby sme na dovolenke vypli, prestali myslieť na to, kam sa tento svet rúti, a poriadne sa nudili. Z kníh, ktoré sa zišli v tejto ankete, to vyzerá na znepokojivé leto.

Z času na čas sa do programu slovenských filmových klubov – a výnimočne aj do „normálnych” kín dostane novší ruský film. Málokedy sklame, skoro vždy zaujme, niekedy vzbudí polemiku. V akom stave je vlastne súčasná ruská kinematografia? A aká miesto v nej majú ženy-režisérky?

Je to 350 km. Neexistuje vzdialenosť, ktorú by neprekonal futbalový fanatik, ktorý chce vidieť svoj tím. Tých 350 km je nič v porovnaní s cestou, ktorú o týždeň absolvujú slovenskí priaznivci, ochotní vidieť našu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tristopäťdesiat kilometrov, takú vzdialenosť sme spolu s tromi tisíckami Slovákov absolvovali autom do Klangenfurtu, kde naša reprezentácia odohrala prípravný zápas s Kamerunom.

Stalo se neočekávané. Konzervativní strana Davida Camerona sice podle předpovědí nezískala absolutní většinu (chybělo ji pouhých dvacet hlasů), ale navzdory anglické tradici, místo aby vytvořila dočasnou menšinovou vládu a čekala na předčasné volby, vytvořila koalici s levicovou stranou liberálních demokratů.

Keďže 40 rokov komunizmu pretrhlo rodinné podnikanie, len málo začínajúcich podnikateľov po roku 1989 mohlo nadväzovať na firmy predkov.

V roku 1947 boli objavené kumránske zvitky, ktoré sa stali základom na rôzne interpretácie. Šíria sa aj dohady, že Vatikán bráni ich zverejneniu, lebo obsahujú zásadné informácie o prvotnom kresťanstve a odkrývajú inú pravdu.

Popísalo sa o Nežnej dosť. Aj dosť hlúpostí, ako to už býva po dvadsiatich rokoch, keď sa spomína. Ja si spomeniem skôr na také milé kuriozitky.

Běž domů, Ivane, čeká tě Nataša. Tento jednoduchý popevok Jaromíra Vomáčku bol jedným zo šlágrov roku 1968. Ivana sa nám podarilo definitívne vyhnať až po revolúcii o dvadsať rokov neskôr. Ivan sa však na územie bývalého Československa vrátil. V podobe ruského armádneho súboru Alexandrovci.