Bombay Bicycle Club, Editors, Palma Violets, Klaxons a La Roux. Päť súčasných hviezd, ktoré majú okrem krajiny pôvodu spoločné ešte jedno. V auguste zahrajú na piešťanskom festivale Grape.

Patrí k dobrej tradícii európskej nafúkanosti opovrhovať takzvaným ekonomickým myslením. Akoby správať sa altruisticky, ctiť vládu zákona a lásky k blížnemu bolo iba vzácnou nadstavbou osvietenej mysle, a nie tým najekonomickejším správaním sa spoločenstva, ktoré chce prežiť! Opovrhujeme ekonomickým pohľadom na svet, akoby v ňom bolo čosi nízke, pritom na uspokojenie tých najväčších ideálov by úplne stačilo, keby sme sa dokázali správať práve ekonomicky.

Dlhé roky patril k najlepším vyšetrovateľom organizovaného zločinu na Slovensku. Keď bol vo funkcii, polícia zadržala obávaného mafiána Piťa, spolupracoval aj s tímom Gorila. Po nástupe Smeru k moci ho však odstavili, takže napokon z polície odišiel. Rudolf Cádra.

„Ach, to boli časy,“ pristihneme sa občas v spomienkovom optimizme na mladosť. „Bude nám chýbať,“ hovoríme aj o tých, ktorí nám celé roky liezli na nervy. Mozog je stroj s jednou veľmi pozitívnou funkciou – automatického pregumovania sa v procese psychickej samoregulácie, takže stačí trocha času a všetko zlé je zrazu preč a ostane už len to dobré. Možno, aby sme sa nezbláznili a možno skrátka iba preto, že každý si nakoniec zaslúži byť posudzovaný kúsok lepšie, než aká je realita.

Rieka Dneper tu pripomína skôr more než rieku, na akú sme zvyknutí z tej našej Európy. Ak by chcel Vladimír Putin ozaj ovládnuť Ukrajinu, musel by s Doneckom či Luhanskom získať aj toto mesto. Miliónový Dnepropetrovsk je totiž technologickým srdcom stále ešte takmer 50-miliónového štátu.

Keď sa v Československu v roku 1990 rodili nové politické strany, budovali sa tým základy demokracie. Dvadsaťpäťročný príbeh KDH však ukazuje, že čosi v tých základoch chýba.

Po všetkých, čo predstavujú reálnu moc v našej krajine, od politikov vládnej strany až po biskupov, sa k referendu nevyjadrili už len slovenskí mafiáni. Divím sa, že zatiaľ ešte nijaká „mafia friendly“ televízia nespravila reportáž o tom, čo si skutočný slovenský kmotor myslí o nebezpečenstve hroziacom tradičnej rodine. Veď by to nebolo prvýkrát. Ukázala by ho ako vzorného otca, ktorý si len ťažko dáva servítku pred ústa, čo sa „tých buzerantov“ týka, a obrázok by bol dokonalý.

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

Film Sovia rieka z roku 1962 vznikol podľa novely amerického prozaika Ambrosa Bierca, nasledovníka Edgara Allana Poa. Napísal ju v roku 1890 a je fascinujúcim príbehom o okamihu tajomstva medzi životom a smrťou. Tajomstvo je ťažká téma a tajomstvo narodenia a smrti jedna z najťažších. Myslím aj na tajomstvo nepoškvrneného počatia, ktoré má od Biblie cez Michela de Montaigna, Jeana-Jacqua Rousseaua, Heinricha von Kleista až po Dušana Mitanu množstvo odtieňov. A myslím na tajomstvo smrti, na ten kratučký okamih, keď sa už človek nepohybuje medzi životom a smrťou, ale smeruje k smrti. Záhada je na hranici medzi.

Obaja začínali v Británii na konci osemdesiatych rokov. Ovplyvnili niekoľko hudobných scén, súčasnú generáciu hudobníkov a spôsob, akým konzumujeme inteligentnú hudbu. Kým od Aphexa Twina sme očakávali novú nahrávku niekoľko rokov, o tej od Thoma Yorka sme ani len nerozmýšľali. Kam sa teda posunuli títo hudobní mágovia?