Po takmer tridsiatich rokoch sa 77-ročnému Terrymu Gilliamovi podarilo dokončiť svoj katastrofami stíhaný filmový projekt Muž, ktorý zabil dona Quijota (2018). Už sa zdalo, že sa filmu pre nové problémy nikdy nedočkáme, ale podarilo sa. Stálo to čakanie za to?

Sandokan, Agentka Scullyová, Hopkirk, Doktorka Čeňková, MacGyver, Grigorij Saakaszwili alebo Šarik z tanku číslo 102? Na ktorého seriálového hrdinu ste sa v detstve hrávali? Bol vaším vzorom, chceli ste ním/ňou byť? A prešlo vás to?

Začína sa leto a s ním aj prípravy na budúcoročnom rozpočte. Zažívame dobré časy, mal by preto štát byť štedrejší so sociálnymi balíčkami?

​Ešte nezahrala ani jedna kapela. Neodznela jediná pieseň. Festival Pohoda je aj taký, ako ho teraz ukážeme. Na letisku v Trenčíne sme stretli milých a úžasných ľudí a mali sme to šťastie, že sme si s nimi mohli trošku „pokecať“.

Bola to nočná mora nepísaného zákona, že proti nim nikdy nemôžete cítiť istotu, pretože s kamennou neústupnosťou a až nepochopiteľnou horlivosťou dychtia po ďalšom a ďalšom úspechu. Neúspech Nemcov prekryl v Rusku úplne všetko.

Koniec školského roka je ako pohreb. Všetci už spomínajú iba v dobrom. Zabúdajú na ťažkosti a krivdy. Známky už nik nechce meniť, veď je to aj tak jedno a nik sa ich viac na ne nebude pýtať. Akoby tridsiateho júna padal dážď s nejakou čarovnou látkou, ktorá umožňuje zabudnúť.

Moc je ako afrodiziakum. Čím viac sa jej konzumuje, tým viac sa po nej túži. Moc tiež prebúdza paranoju. Pretože jej majitelia si dobre pamätajú, ako k nej prišli.

Zvláštnych hudobných dív sa na hudobnej scéne, ako aj na samotnej Pohode za posledné roky objavilo niekoľko. Aurora však aj medzi nimi vyniká. Je ešte zvláštnejšia.

Podnikateľ, ktorý bol roky beztrestný, dnes skončil vo väzbe.

Všetci vidíme, že od vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa dokopy nič nezmenilo. Preto, keď prostestujúcich farmárov prídu privítať ľudia, spraviť im raňajky, je to istý odkaz, že nie sme ľahostajní. Farmári nás potrebujú rovnako ako my ich. Pomôžme im teraz!