Ranger Shelton Johnson sa mi v Yosemitskom národnom parku skromne ospravedlňuje, že má na náš rozhovor len dvadsať minút. Musí stihnúť autobus do mesta Mariposa na západnej strane Yosemite. Vždy, keď sa dá, cestuje verejnou dopravou.

Balíček sociálnych a ekonomických opatrení, ktorý predstavil Smer na svojom sneme, naznačuje, že sa práve začala kampaň pred voľbami v roku 2016. Na druhej strane, nie všetko na zozname za štvrť miliardy eur ročne sa dá odbaviť ako populizmus.

Prvý október bol deadline prihlášok na Oscara v kategórii „cudzojazyčných” filmov. Do histórie sa zapíše – alebo aj nezapíše – fakt, že prvýkrát súťaží Maurícius, Kosovo a Panama. Film, o ktorom však všetci hovoria, zastupuje Poľsko a má názov Ida.

Obrazy tankov a bezbranných ľudí z Námestia nebeského pokoja nezapadli prachom, tak ako nezanikla ani spomienka na tamojších mŕtvych. V Číne je jediné miesto, kde sa dá pripomenúť výročie demokratických protestov z roku 1989. Hongkong. A aj jeho sloboda je dnes v ohrození.

Filmový festival v Benátkach sa opäť konal na pozadí politických nepokojov. Našťastie sa talianski filmári už naučili, ako z mrazivej reality tvoriť vynikajúce filmy. Stačí sa pozrieť na diela ako Anime Neri, La Trattativa a Belluscone, Una storia siciliana, ktoré predstavovali zlaté momenty festivalu.

Milí priatelia, niekedy mám veľkú chuť robiť neplechu. Neškodné veci. Žiadne hulvátstva. Prekrúcam slová, hľadám dvojzmysly, zatajujem sa, nedvíham telefón. Známy hovoril: „Ja telefón vždy zdvihnem. Čo ak mi idú peniaze?“ Po jeho vzore som hovory poctivo prijímal v nádeji, že idú peniaze. Nikdy žiadne neprišli. Teraz keď nechcem, nezdvihnem. Inokedy mlčím, keď mám hovoriť a hovorím, keď mám mlčať. Pri dlhých prehovoroch nápadne zívam, alebo sa tvárim, že zaspávam. Niekedy začnem aj nenápadne chrápať. To ma naučila mama.

V posledných dňoch sa udiali dva útoky na rešpektovaných prokurátorov Jána Hrivnáka a Jozefa Čentéša. Hoci ide o odlišné príbehy, motív je rovnaký: vedenie prokuratúry, spriaznené so stranou Smer, chce umlčať a následne odstaviť svojich kritikov.

Už ma to nebaví. Svet bol a vždy bude plný idiotov. Oproti tej väčšine vždy stála menšina rozumných. A na obe skupiny pozerala masa ľahostajných. Aj na Slovensku budeme mať zrejme ešte dlho, možno vždy, skupinu komunistov, ľudákov, nacionalistov a menšinu tých, pre ktorých je demokracia nedotknuteľnou hodnotou. S tým už nič nenarobíme. A samozrejme tu bude masa ľahostajných alebo, lepšie povedané, masa pragmatikov. Tí nechápu, o čo zrazu ide.

Keby sa problém vzťahu predsedu Fica so zbrojárom Výbohom vyčerpával „iba“ v tom, že si dávali porady s Topolánkom a jeho pobočníkom Dalíkom, už to by stačilo na poriadny škandál. Ale tu ide o viac.

Endre Ady, náš prorocký básnik, ktorého svojho času Slováci veľmi dobre poznali, nazval vojnu „hroznou nocou“. Videl jej hrôzy od prvej chvíle, ešte keď jej výbuch oslavovali po celej Európe davy ľudí. Úprimne povedané, sotva by som ju vedel zvažovať na makroúrovni (krajiny, národa), veď tak ako pre mnohých Slovákov, Poliakov, Maďarov a Európanov, aj pre mňa je predovšetkým osobnou minulosťou.