Na žiadosť pána Mojžiša, novinára z časopisu .týždeň, opíšem v tomto texte udalosti, ktoré sa, žiaľ, udiali v mojom živote. Píšem slobodne, bez akéhokoľvek ohľadu na to, či to pre mňa bude mať viac, či menej zlé dôsledky.

Slovenský výtvarník Laco Teren o sebe tvrdí, že je lenivý, ale napriek tomu sa venuje študentom a nadácii súčasného umenia v združení Tranzit. Tvrdí, že nanášať farby na plátno je také príjemné, ako dostávať darčeky na Vianoce. Čo robí, keď nedostáva darčeky?

Výskumy naznačujú, že deti sú preceňované, čo sa týka vplyvu na kvalitu života. Najšťastnejší som vraj mal byť, kým som žiadne deti nemal. Prípadne moje šťastie nenápadne čaká, kedy konečne odletia z hniezda.

Byť labužníkom, ktorého baví variť, je svojím spôsobom prekliatie. Väčšinu života trávim behaním po obchodoch a zháňaním potravín, o ktorých moji blízki v živote buď nepočuli, alebo sa rovno pri ich názve vystrašia. Prial by som vám vidieť výraz mojej mamy, keď som pred ňou po prvýkrat povedal slovo topinambur. Ale to nie je všetko.

Keď dal David Černý ako symbol Bulharska na sochu svojej Entropy turecký záchod, schuti som sa zasmiala. Vybavilo sa mi moje detstvo a môj prvý styk s takým záchodom.

Bolo pol ôsmej večer, keď sme pred dvoma týždňami dorazili do bytu známeho mojej berlínskej kamarátky, ktorý nás u seba nechal prespať. Keď sme si deň predtým telefonovali, trochu som šetril, takže to naozaj nebol dlhý hovor.

Dežo Ursiny ma rázne chytil za pačesy. Soulmen bola moja prvá profesionálna skúsenosť s hudbou, pretože dovtedy som hral len s amatérskymi kapelami väčšinou do tanca.



Je to príliš ťažké vybrať jeden najdôležitejší album. Ale keď už inak nedáte, tak to v mojom prípade bude Karel Kryl a jeho prvý a zrejme kľúčový album Bratříčku, zavírej vrátka.

Žena ma po mojej štyridsiatke začala prezývať nežne – piskorko. Nie, nesúvisí to s množstvom mojich zúbkov a nesúvisí to ani s dobrým čuchom, sluchom či jemnou srsťou. Na túto drobučkú myšku sa vraj podobám niečím iným.

Jedna z najnebezpečnejších vlastností tejto doby je spoliehanie sa na techniku. A na pravidlá. Alebo teda celkovo –spoliehanie sa. Nechápte ma zle, som milovníkom techniky –všetko od krásnych alumíniových Macov cez GPS-ky, tablety a iné gadgety od výmyslu sveta – e-booky, mobily...mám to všetko rada a som schopná starať sa o tieto moje hračky s materinskou láskou, leštiť si ich, a keď ich mám nové, aj s nimi spávam v posteli. Ale spoliehať sa na ne?