Organizátori kampaní, týkajúcich sa komplikovaných tém, reagujú zväčša zveličením svojich tvrdení. Táto snaha sa často vypomstí. Minulý mesiac priniesol hneď dva príklady. Francúzsky bádateľ Gilles-Eric Séralini sa pokúsil podnietiť odpor verejnosti proti geneticky modifikovaným potravinám zverejnením, ako GM kukurica zapríčinila vznik obrovských nádorov a predčasnú smrť 200 potkanov, ktoré ju dva roky konzumovali. Predložením množstva fotografií potkanov s nádormi veľkosti pingpongovej loptičky Séralini upútal pozornosť. Francúzski ministri pohrozili zákazom dovozu GM kukurice od spoločnosti Monsanto do Európskej únie. Rusko dovoz kukurice od Monsanta skutočne zastavilo.

Ak je Bolek Polívka valašským kráľom, Bernhard Hauser je kráľom Schwarzwaldu. Už tisíce tamojších ľudí zažilo jeho tri hodiny trvajúcu prednášku, v ktorej spolu s kamarátom Albertom Freyom opisujú, ako na starom a poškodenom gumenom člne – a s hektolitrami červeného vína – splavili Dunaj od prameňa až po Deltu.

Expendables 2 sú všetkým tým, čím nebola jednotka, zhmotnením mokrého sna fanúšikov akčných filmov, ktorí, keď sa povie Veľká trojka, môžu počuť iba tri mená. Sylvester Stallone, Arnold Schwarzenegger a Bruce Willis.

Hoci rešpektujem kritikov vojny v Iraku, ani odstup desiatich rokov, ani poznanie, že správy západných tajných služieb o zbraniach hromadného ničenia sa nepotvrdili a dokonca ani ťaživý povojnový vývoj nezmenili môj pôvodný názor, že rozhodnutie odstrániť Saddámov režim bolo správne. Mám na to tri dôvody: prvý sa týka zodpovednosti, druhý geopolitiky, a tretí elementárneho zla.

Dá sa spätne niečo uviesť na obhajobu vojny, o ktorej aj šéfideológ Bushovej éry Karl Rove povedal, že bola veľkou chybou? Azda len toľko, že bez 11. septembra by USA asi na Irak nezaútočili a že pravým cieľom zvrhnutia Saddáma naozaj nemusela byť ropa. No americký útok na Irak bol viac než len chybou, bola to katastrofa.

Pred tromi rokmi som mal tú česť stretnúť Vás v Bielom dome ako súčasť delegácie asi 50 ľudskoprávnych aktivistov z celého sveta.

Nedávno som znova dovolenkoval v Európskom parlamente. V jednu obyčajnú stredu som si vypočul sedem pódiových diskusií, občerstvil som sa na troch recepciách a trikrát som si dal kávu od obsluhy v sálach. Pri pódiovej diskusii „Resistance to Austerity“ ma zaujal rutinný ostych, s akým šéfka európskych antiimperialistických ľavičiarov odmietla kávu od africkej obsluhy. Deväť tlmočníkov šetrili menej, pozdnemarxistické súvetia východných Nemcov spôsobili, že sa zo sklených kójí začalo pariť.

Krach všetkých troch islandských bánk v jeseni 2008 sa stal jedným z prvých míľnikov svetovej ekonomickej krízy. Ako sa darí ostrovnej krajine o 5 rokov neskôr?

Na Slovensku sa na jeseň udeľujú až tri prestížne ceny, ktoré oceňujú dobrú architektúru. Jedna z týchto súťaží už pozná svojich víťazov – udelené boli ceny CE•ZA•AR.

V Československu som žil 27 rokov. A hoci traja moji kolegovia tvrdia, že ten štát musel zaniknúť, pretože v ňom z dvoch národov nevznikla jedna spoločnosť, pokladám sa za dôkaz pravého opaku.