Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

George Bush neuhol

.štefan Hríb .časopis .polemika

Hoci rešpektujem kritikov vojny v Iraku, ani odstup desiatich rokov, ani poznanie, že správy západných tajných služieb o zbraniach hromadného ničenia sa nepotvrdili a dokonca ani ťaživý povojnový vývoj nezmenili môj pôvodný názor, že rozhodnutie odstrániť Saddámov režim bolo správne. Mám na to tri dôvody: prvý sa týka zodpovednosti, druhý geopolitiky, a tretí elementárneho zla.

Začnem zodpovednosťou. Byť prezidentom USA znamená okrem iného priamu zodpovednosť za bezpečnosť takmer 300 miliónov ľudí. Nepatrím k tým, podľa ktorých je vrcholový politik zodpovedný za blahobyt, spokojnosť či dokonca šťastie ľudí. Ale za spoločnú bezpečnosť ako vrchný veliteľ ozbrojených síl určite zodpovedný je. Keď sa z tohto hľadiska pozerám na Bushovo rozhodnutie o invázii do Iraku, vychádza mi toto: Po 11. septembri 2001, keď boli teroristi povzbudení kolosálnym úspechom svojej akcie, keď tajné služby jedna po druhej ohlasovali možnosť zbraní hromadného ničenia v rukách irackého diktátora a keď navyše tento diktátor napriek všetkým varovaniam medzinárodného spoločenstva vodil za nos inšpektorov OSN a nepúšťal ich skontrolovať podozrivé zariadenia, nemohol Bush ostať pasívny. Neurobiť nič by bolo nezodpovednosťou voči jeho krajine a jej ľuďom. Je mrzuté, že tajné služby nemali presné informácie a je šialené, ak Saddám iba predstieral, že ničivé zbrane má (vraj aby sa robil silnejším pred Iránom), ale v čase rozhodovania stál Bush len pred dvoma možnosťami – nekonať alebo konať. Dnes sa možno mnohým zdá, že hrozba nebola až taká akútna, ale vtedy, keď bol ešte vo vzduchu dym z Dvojičiek, bol americký prezident v existenciálnej situácii, ktorú nikto iný nepozná. To mi jednak nedovoľuje myslieť si, že viem lepšie, čo mal robiť, no najmä: z toho, čo o celej vojne viem, usudzujem, že konal zodpovedne.
Druhý dôvod, pre ktorý si myslím, že rozkaz odstrániť Saddámov režim bol správny, je geopolitický. USA sú zatiaľ rozhodujúcou mocnosťou sveta. A myslím si, že pri všetkých problémoch, občasnej namyslenosti a rastúcom materializme Ameriky je stále ešte šťastím pre celý svet, že má takéhoto lídra, a že ním preto nie je Čína, Rusko alebo islamský svet. Dňa 11. septembra 2001 sme však boli svedkami epochálnej konfrontácie, v ktorej išlo o pokus zraniť lídra sveta natoľko, že mal na lídrovstvo rezignovať. Bushovo rozhodnutie rázne odpovedať preto vnímam aj ako odhodlanie zachovať tú podobu usporiadania sveta, v ktorej má navrch jeho slobodnejšia časť. Ak bol 11. september zo strany islamských teroristov skúška, či je ešte Západ schopný brániť svoje pozície, Bush odpovedal správne. S chybami, s ilúziami o rýchlych zmenách v islamskom svete, ale odpovedal. Nedá sa to explicitne dokázať, ale myslím si, že nekonať v Afganistane a neskôr v Iraku by posunulo váhu a ťažisko sveta neblahým smerom ešte rýchlejšie, než ako sa to tak či tak deje. Aj z geopolitických dôvodov preto považujem rozhodnutie zvrhnúť Saddámov režim za správne.
A napokon tretí dôvod, ktorým je elementárne zlo. Vojna v Iraku priniesla obrovské straty, utrpenie a smrť Iračanov aj spojencov. Uvedomujem si to, mám pred tým bázeň, a preto sa mi to nepíše ľahko. Ale napíšem to: Zlo nie je ľahký súper, naopak, je to tá najväčšia a najsilnejšia sviňa pod slnkom. Postaviť sa mu na odpor bolí, občas to krváca a často aj zabíja. Ale uhnúť pred ním znamená pre jednotlivca, národy aj civilizácie prehrať všetko – česť, slobodu, sebaúctu aj dôstojný život. George Bush je dnes nemilovaný a vysmievaný, ale je to človek, ktorý pred 10 rokmi neuhol.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite