Najväčší čínsky internetový predajca expandoval do sveta. Vstup Alibabu na newyorskú burzu bol ekonómami ostro sledovaný a splnil všetky prehnané očakávania. Alibaba prelomil rekordy.

Svet médií sa rýchlo mení a so zmenami musí držať krok aj investigatívna novinárčina. V jej jadre však stále zostáva vzrušenie z lúštenia hádaniek. Trojnásobný držiteľ Pulitzerovej ceny a redaktor denníka New York Times Walt Bogdanich.

Devätnásť dní v East Village. Festival FringeNYC a na ňom Divadlo Stoka s anglickou verziou Neistého gruntu. Manhattan a Brooklyn. Streets a Avenues, mrakodrapy, parky a záhrady. Svet v jednom meste. New York City.

Najväčšou legendou tohtoročnej Pohody nebol Nicka Cave, Thom York ani Billy Corgan, ale 73-ročný nigérijský bubeník Tony Allen.

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

Po okupácii odišiel do Izraela, po roku sa však vrátil. Po podpise Charty 77 emigroval druhýkrát: dnes žije Gabriel Levický v New Yorku, kde sa živí ako turistický sprievodca a píše básne.

Dve knihy z dvoch centier sveta. V niečom sú podobné, v niečom akoby sa dopĺňali. Obe sú o láske v rozpadajúcom sa svete. Obe sú „multi-kulti”, obe sú znepokojujúce.

Keď sa Blaine Harden stretol v roku 2008 v soulskej reštaurácii so Šinom Tong-hjokom, nebol už novinárskym uchom. Mal 56 rokov, za sebou tridsaťročnú kariéru kariéru spravodajcu Washington Post a New York Times. Videl a zažil všeličo. O Severnej Kórei nemal žiadne ilúzie. Tušil, o čom mu bude hovoriť severokórejský utečenec Šin. Vedel, že mnohí utečenci zveličujú svoje utrpenie, že si pripisujú zážitky, ktorí zažili iní, preto treba brať všetko s rezervou. Šin však profesionála Hardena vyviedol z miery. Nasledujúce roky strávil nielen počúvaním Šina, ale aj overovaním si jeho tvrdení. Šin neklamal.

V utorok mi môj kamarát a producent Bill zavolal kvôli stretnutiu s jedným investičným bankárom. Bill má nos na zdroje financií a kontakty. V New Yorku mnohí úspešní ľudia podporujú umelcov sponzoringom, zberateľstvom a niekedy produkujú aj artové filmy. Je to pre nich vec prestíže. Pán investičný bankár už mal moje CV-čko na stole a povedal Billovi, že sa na stretnutie na pracovnom obede teší. Podporu sa mi takto v minulosti podarilo získať viackrát. A tak som si otvorila Google, nech sa pripravím.

Tibor, nebudeš chýbať len mne, ale všetkým, čo milujú ľudskosť vo fotografii. Vravieval si, že si ešte nespravil svoju najlepšiu fotografiu, ale ja tvrdím opak: Tvoje dielo je a bude veľkolepým svedectvom, a ja ti zaň musím za všetkých poďakovať.