Maďarsko prežíva doslova národnokonzervatívnu revolúciu. Orbánovci oklieštili Ústavný súd, ovládli prokuratúru, tajné služby, mediálne rady, prijali kontroverzný mediálny zákon a pokračujú v totálnom ovládnutí štátnej moci.

...ma urobili nezaslúžene slávnym. Jeden moj známy, bývalý český politik, to predpovedal: „Svojimi demonštráciami proti tebe pritiahnu pozornosť k tvojim názorom a urobia ťa nezaslúžene slávnym.“ To sa aj stalo.

Nech už to znamená čokoľvek, naj knihou divákov Mojej naj knihy sa stali Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského, čo je síce v konečnom dôsledku nezmysel, ale ono je to vlastne jedno, lebo o nič nejde. Skutočne o nič, desať minút po finálovom večere po tej šou už ani pes neštekol.

Ahoj Emil, predvčerom sa to začalo. Dalo sa to, pravdaže, čakať. Ale predsa len som si myslel, že to nepríde tak zrazu. Som deprimovaný a neviem, ako sa s tým vyrovnať. Viem, že nie som nijaká výnimka, že to akosi patrí k môjmu veku, ale, ktovie prečo, mal som pocit, že je na to ešte priskoro.

„Keď sa pozerám na svoje piesne Hallelujah a Dance Me To The End of Love, viem, že majú v sebe istý nádych dokonalosti, ktorý mi spôsobuje radosť," povedal legendárny kanadský pesničkár Leonard Cohen. Nie je v tom žiadne chválenkárstvo ani preháňanie. Niektoré z najlepších Cohenových piesní sú skutočne dokonalé. Pred šiestimi rokmi sme vybrali sedem z jeho najslávnejších piesní, za ktorými sa skrýva utajený a pozoruhodný príbeh.

Celé Poľsko leží za Odrou a Nisou. Celé, až na Swinoujcie. Mesto na ostrove Usedom, na pobreží Baltického mora pri ústí Odry, zaistilo Poľsku ochranu vstupu do štetínského prístavu, spolu s Gdyňou a Gdaňskom najväčšieho, aký Poľsko v nových povojnových hraniciach získalo.

Emil, mám problém s pamäťou. Viem, nie je to nič nečakané, ale čoraz viac ma to znervózňuje. Napríklad. Keďže v mojich listoch je dosť spomienok, nepamätám sa, na čo som už spomínal, a preto je tu nebezpečenstvo, že sa budem opakovať.

Na začiatku rovno poviem, že nie som, pokiaľ ide o rádioaktivitu, celkom objektívny. Mojim rodičom a prarodičom sa totiž podarilo v polovici sedemdesiatych rokov postaviť rodinný dom v jednej z najkrajších štvrtí Prahy, v Klánoviciach, priamo uprostred najväčšieho lesa, aký v Prahe nájdete. Ako to tak v živote býva, nikdy nevyjde všetko dokonale. Mojim rodičom a prarodičom sa ten dom veľmi nevydaril. Nielenže je to taký socialistický rodinný paneláčik s brizolitovou omietkou (ktorá však drží aj po takmer štyridsiatich rokoch skoro nedotknutá), ale najmä svieti, presnejšie povedané, žiari.

Na tomto mieste uverejňujeme obšírnejšiu reakciu profesora Ladislava Kováča na našu anketovú otázku.

Chodím na futbal. Od neskorej dospelosti, a to z toho dôvodu, že sa z môjho syna vďaka nejakému miešaniu génov za generácie vykľul futbalista. A to Futbalista s veľkým F, opora tímu FC Klánovice, vlani kráľ strelcov druhej triedy mladších žiakov, ktorého sa pokúšal do svojich radov získať aj jeden z tímov druhej ligy...