Varšava nebola zničená. Väčšina toho najkrajšieho, čo stálo v predvojnovej Varšave, bolo postavené znovu. Neraz z tehál z vtedy nemeckej Breslaui, Danzigu či Stettina, z tehál, ktoré tam po tom, ako sa doba upokojila a Poliaci zistili, že tam budú žiť azda už natrvalo, chýbali. Varšava, varšavské Staré a Nové mesto, Nowy Swiat, Kráľovský zámok, Lazienky, Wilanow, to všetko je tu a prekvapuje tých, ktorí majú o Varšave predstavu ako o meste panelákov a stalinistického Paláca kultúry, svojou krásou.

Umožnenie pozitívnej diskriminácie na základe rasy alebo etnicity prešlo Národnou radou bez väčšej spoločenskej diskusie. Pritom viaceré krajiny sveta majú s podobnými politikami zničujúce dlhoročné skúsenosti. Bude Slovensko ďalšie na zozname?

Deviata Beethovenova symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. Na záver zaznela triumfálna Óda na radosť, v ktorej skladateľ nevedome, ale pre nás celkom zreteľne ohlasuje príchod ďalšieho viedenského génia. Beethovenov mužský zbor spieva mohutné: Freude! Freude!

Na budovy pre kultúru a vzdelávanie sa v Európe dá pozerať ako na prehliadku najlepšej súčasnej architektúry. Súčasnej kvalitnej architektúry, vyhľadávanej súťažami, ktoré majú zmysel, nie sú formálnym prekrytím iných než verejných záujmov.

Ruky sa pohybujú s naučenou istotou a rýchlosťou. Majú len tridsať sekúnd na to, aby do spodnej časti stola, kde pracujú, zasunuli a skryli cigary, ktoré pôjdu na čierny trh. Halu pritom snímajú dve kamery. Je to miesto, kde se rolujú voňavé listy, ktoré potom končia zabalené v škatuľkách s názvami ako Cohiba, Partagás alebo H. Upmann.

Niektoré filmy majú svoje pokračovanie. Aj môj zážitok učiteľa zo zdravotnej školy. Tak teda: vedel som, že dievčatá, ktoré bývali v internáte, na víkend cestovali domov. Pritom niektoré využívali autostop, lebo je to rýchlejšie, ušetria a niekedy je to vraj aj celkom vzrušujúce. Tak sme o tom hovorili: o pozitívach a rizikách. Prečítal som ako provokáciu príbeh z čiernej kroniky, v ktorom študentka po návšteve priateľky zmeškala autobus. Hoci bola noc, rozhodla sa stopovať, jeden šofér zastal, no po čase zabočil do lesa, tam ju znásilnil, hodil do krovia a zmizol. Keď ju zúboženú našli, nevedela si spomenúť na tvár ani na auto.

Nevolajú ho metro. Hovoria mu Underground a the Tube. A majú ho radi, akoby šlo o živú bytosť, nie o systém rýchlej prepravy. Fanúšikovia londýnskej podzemnej dráhy vravia, že je jedinečná.

Sklené dvere, bledohnedé linoleum, červené stoličky s tým istým koženkovým poťahom, ako majú sedadlá v starom vlakovom kupé. Handra putujúca podlahou, obtočená okolo portvišu, vôňa chlóru, zeleno-biely úbor rómskej uprtovačky v strednom veku.

Súčasná americká politika je frustrujúca pre tých, ktorí majú zafixovanú predstavu americkej federálnej vlády ako organizácie, ktorá napriek všetkým problémom vie efektívne reagovať. Rokovania o riešení takzvaného fiškálneho útesu boli svojou dysfunkčnosťou až šokujúce. K čiastkovej dohode prišlo až dve hodiny po silvestrovskej polnoci, keď sa viceprezident Joe Biden a líder republikánskej menšiny v Senáte Mitch McConnell dohodli na pokračovaní Bushových daňových úľav pre Američanov, zarábajúcich menej než 400-tisíc dolárov ročne, udržaní dolného limitu pre daň z bohatstva na 5 miliónov dolárov, a predĺžení podpory v nezamestnanosti na jeden rok.

.dvadsiateho ôsmeho októbra bude deväťdesiatštyri rokov od vzniku Československa. Generačne je na tom teda rovnako ako hlavná postava najprekladanejšej knihy československej literatúry. No Švejk a československý štát toho majú spoločného viac – narodili sa na bojiskách prvej svetovej vojny, podľa všetkého veľmi ďaleko od práve sa rozpadávajúcej Rakúsko-Uhorskej monarchie.