Hovorí sa, že fotografia je veľmi výrečná aj bez slov. Tak ako matematika a hudba, aj fotografia je skutočne univerzálny jazyk. Chápu a vnímajú ju všetci tí, čo sa na ňu pozerajú, bez ohľadu na to, na ktorom kontinente sa nachádzajú. v malej stredoeurópskej krajine, ktorá sa nazýva Slovensko, zaznieva hlas fotografie veľmi silno a zreteľne v časopise .týždeň. Slovensko, veľké ako polovica amerického štátu Indiana, má len 5,4 milióna obyvateľov. K tomuto publiku a tiež k Slovákom v zahraničí sa obracia .týždeň už od roku 2004.

V olympijskej publikácii Imricha Hornáčka o Mníchove a Sappore 1972 má kapitola o biatlone názov „Bež a páľ!“ Biatlon bol vtedy pomerne mladým olympijským športom (v programe od 1960), mal dve disciplíny (preteky na 20 km a štafetu). Dnes by sme mohli jeho čarovnú formulku rozšíriť na „rýchlo bež a rýchlo páľ!“

Je to nefér, je to nefér, je to nefér. Je to nefér , že naša vláda považuje zahraničných Slovákov za vyvrheľov spoločnosti. Za bezprávne bytosti, ktoré nemôžu voliť. Ide cca o 200 000 ľudí. To nie je malé číslo...a preto je najlepšie ho odignorovať. Argumentácia, že voliť poštou nemôžu, pretože pri prezidentských voľbách je aj druhé kolo a pošta by nemusela za ten čas doraziť, je úplná sprostosť. V zahraničí sa dá už voliť aj elektronicky, napríklad v Estónsku. Ale oni si myslia, tak im treba, trepali sa von, nepáči sa im tu, tak vám treba, keď nechcete byť Slováci!

Seriály o zločine. Proletári televíznej zábavy odvádzajúci tú najčernejšiu prácu. Vyplniť voľný čas ľuďom, ktorí si ho nevedia vyplniť sami. Väčšina z nich zredukovala zločin na čosi, s čím sa zopár extrémne nadaných sympatických špecialistov dokáže vyrovnať za necelú hodinku. Veľa sa v nich ukazuje, aj veci, ktoré sa vlastne normálne vidieť nedajú, veľa sa rozpráva a vždy sa v nich riešia aj vzťahy. Vďaka vzťahom spoznáme postavy a obľúbime si ich, a vďaka vzťahom sa dívame, aj keď už je zločin vyriešený.

Ohlasy na skvelé zlato Anastasie Kuzminovej, ale aj reakcie na zlý začiatok hokejového tímu odhalili deficit, ktorý v nás neustále drieme. Nazval by som ho priveľkým smädom.

„Intuícia predchádza strategické uvažovanie,“ píše Jonathan Haidt vo svojej knihe Morálka lidské mysli (Dybbuk, Praha 2013). To, že patríme do tímov, ktoré hrajú za rôzne politické ideológie, náboženstvá... a z nich vyplývajúce morálky, je fakt. Niektoré z nich si síce v konkrétnych situáciách môžu pripísať dočasné víťazstvá, ale nie vlastníctvo pravdy pravdúcej. A ak chceme, aby ihrisko nepokryli obete, treba sa pomaly, empaticky, krôčik za krôčikom, snažiť o nastolenie aspoň minimálnej dôvery voči iným intuíciám, podvedomým pocitom, než sú tie moje – voči iným morálkam.

Profesor Rovenský dal dokopy tím piatich lekárov a jedného filozofa a spoločne pripravili publikáciu, ktorá encyklopedickým spôsobom zaznamenáva osudy českých lekárov pôsobiacich po roku 1918 na Slovensku.

Do brasserie na ulici Quai de Bourbon vo štvrti Isle Saint-Louis v Paríži vchádza mladý muž. Je polovica sedemdesiatych rokov, mladý muž je plný sebavedomia, prichádza z Fort Wayne v Indiane, učil sa po francúzsky a je pripravený odskúšať svoje jazykové vedomosti v praxi.

Kým na Slovensku si storočnicu od vypuknutia prvej svetovej vojny pripomenieme ako zaujímavé výročie, v Nemecku sa okolo roku 1914 vedú už niekoľko mesiacov vášnivé debaty. Opäť je na stole otázka viny – kto má na svedomí vojnu, ktorá spustila veľké tragédie 20. storočia?   

Časopis Time zvolil pápeža Františka za osobnosť roka 2013. Rovnako rozhodol najstarší časopis amerických homosexuálov The Advocate. A najnovšie americký hudobný časopis Rolling Stone dal na obálku pápeža Františka a ku fotografii pripísal názov slávnej piesne Boba Dylana The times they are a-changin´. Britský časopis The Guardian to okamžite komentoval ako prelomové rozhodnutie. Toto sa deje v sekulárnom svete, ale ešte viac očakávaní i „napätia“ prináša tento pápež dovnútra cirkvi.