Hosťami boli: Zuzana Wienk, výkonná riaditeľka, Aliancia Fair-play, Ján Marosz, spoluzakladateľ, OZ PROTI KORUPCII, Gabriel Šípoš, riaditeľ, Transparency International Slovensko. Moderuje Vanda Tuchyňová, redaktorka, Slovenský rozhlas

Spisovateľ Petr Placák vyhral po 22 rokoch súd s príslušníkmi štátnej bezpečnosti, ktorí ho v lese zbili. Prečo až po 22 rokoch?

Túto otázku mi položila jedna moja známa a odvtedy nad ňou premýšľam. Nič iné nemieri na podstatu veci tak, ako táto otázka.

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder nie je politická ľahká váha. Preto sa dá predpokladať, že vie vážiť slová. A keď hovorí o nutnosti vytvoriť Spojené štáty európske, iste to myslí vážne.

Sťažnosti hráčov na kvalitu ľadu v bratislavskej hale sem tam pokračujú (hoci taký Havlát ľad pochválil). Ľudia, ktorí majú ľad na starosti, však robia všetko, čo sa dá. Trávia na štadióne takmer všetok čas, dávajú do toho celú svoju energiu, neustále niečo merajú a vylepšujú. Pritom nemajú zaplatené nijaké nadčasy, a ich plat je smiešny. Pes je niekde zakopaný, ale u ľadárov to nebude.

Amsterdamom prúdia davy ľudí, sústavne a bez prestávky. Kto chce zažiť tichšie mesto, musí si privstať. O siedmej ráno sa nad kanálmi vznášajú zvyšky hmly a stromy pod Wester Toren stoja košaté a múdre, povznesené nad to ľudské hmýrenie. Pred hotelmi sa turisti chystajú na obhliadku všetkého, čo sa dá vopchať do pár hodín, ale najmä chcú vidieť červenú štvrť a obchodíky, kde majú tridsať druhov marihuany.

Urobila správkyňa chybu? Mimovládna organizácia Aliancia Fair-play zverejnila informáciu, podľa ktorej správkyňa Petra Gabrišová zaradila jedného z veriteľov spoločnosti Váhostav-SK nesprávne medzi veriteľov, ktorí majú v rámci ozdravenia dostať viac peňazí. Ide o Martina Buňáka, ktorý mal byť dlhoročným členom predstavenstva Váhostavu.

Hráči slávnych mien, vracajúci sa pred koncom kariéry na domáce ľady, a mladíci, ktorých priezviská majú šancu podobne zľudovieť, ťahali slovenskú hokejovú extraligu. Ôsmykrát za sebou Košice a premiérovo Banská Bystrica skrížili hokejky vo finále ročníka 2014/15.

Môj život nikdy nemal taký pravidelný režim ako teraz. Ako všetci bordelári, u ktorých sa striedajú krátke záchvaty tvorivosti s nekonečnými obdobiami letargickej apatie, nachádzam v tom ohromné uspokojenie. Náš syn je ako hodinky. Všetko chce mať v ten istý čas, presne na minútu a ja si v tom lebedím, akoby som v živote neprahla po ničom inom. Sme ako dvaja autisti. Spokojní, kým sa ryža nedotýka hrášku, kým náš život ide vykolíkovanou trasou s presne načasovanými rituálmi vstávania, mixovania ovocia, preliezok, šmýkačiek, varenia, hrania, poobedňajšieho spánku a kúpania.

Sedíme si v reštaurácii, užívame si perfektnú a nevtieravú obsluhu. Vychutnávame jedlo, ktoré nám chodí na stôl a málokomu z nás pri tom napadne, že ide o vec v podstate veľmi mladú. Reštaurácie totiž vznikli len toť v osemnástom storočí.