„Intuícia predchádza strategické uvažovanie,“ píše Jonathan Haidt vo svojej knihe Morálka lidské mysli (Dybbuk, Praha 2013). To, že patríme do tímov, ktoré hrajú za rôzne politické ideológie, náboženstvá... a z nich vyplývajúce morálky, je fakt. Niektoré z nich si síce v konkrétnych situáciách môžu pripísať dočasné víťazstvá, ale nie vlastníctvo pravdy pravdúcej. A ak chceme, aby ihrisko nepokryli obete, treba sa pomaly, empaticky, krôčik za krôčikom, snažiť o nastolenie aspoň minimálnej dôvery voči iným intuíciám, podvedomým pocitom, než sú tie moje – voči iným morálkam.

Profesor Rovenský dal dokopy tím piatich lekárov a jedného filozofa a spoločne pripravili publikáciu, ktorá encyklopedickým spôsobom zaznamenáva osudy českých lekárov pôsobiacich po roku 1918 na Slovensku.

Sen. Som v Petrohrade. Putujem po jeho literárnej mape. Všade sú domy, samé domy – múzeum domov. Pekné náhrobky pre tých, čo zahynuli pri stavbe tohto krásneho kolosu na severných močiaroch. Dobré miesto na snívanie, rozmýšľanie, skrátka, na tvorbu. Chodím po literárnej mape. Zdá sa, že každý dom je tu spojený s nejakou osobnosťou, umelcom, spisovateľom, literárnou postavou. Pamätné tabule, pomníky, znaky dejín, svedkovia kultúry. Som pri eklektickom dome s baštou. Tu žil básnik a filozof Viačeslav Ivanov.

Dodnes sa mi pri tej vôni vybaví tichá babičkina predná izba, do ktorej sa chodilo len pri oslavách a vzácnych návštevách. V kúte tam trónil v kvetináči vysoký kríček, ktorý voňal čudno, no omamne. Pripomínal kadidlo a volal sa rozmarín.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

Už viac ako päť rokov vyspelé ekonomiky sveta zápasia s následkami finančnej krízy, ktorá sa zvlášť v Európe pretransformovala na krízu dlhovú. Mohlo by opatrné oživenie v roku 2014 konečne predstavovať bod obratu? Signály sú zatiaľ protirečivé.

Dom odborov na kyjevskom Námestí nezávislosti je jedným z centier protestov. „Tie obrázky sme všetci mali v učebniciach,“ ukazuje na steny štyridsiatnik, počítačový programátor Oleh. Áno, visia tu obrázky Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie. Toto je však nová ukrajinská revolúcia.

Tak už aj Dracula vytiahol do boja proti liberalizmu a globálnemu korporátnemu kapitalizmu? Už to pomaly začína vyzerať, že nenájdeme nikoho, kto by bol ešte za. Čo si budeme navrávať, Dracula je popkultúrny folklór, postava vycicaná do sucha, tých podôb, čo sa v nich objavil, je nepočítane. Vždy zostáva upírom, tento atribút sa mu asi odobrať nedá, ale inak si s ním robí kto chce čo chce.

Kampaň pred župnými voľbami v Bratislavskom kraji sa koná v pomerne umiernenom duchu. Ale celkom inak je to na internete, kde kandidátov škandalizujú anonymné stránky. Tie sa snažia nabudiť amatérsky dojem, ale stoja zrejme tisícky eur.

Už sme si zvykli, že náš parlament nie je autonómnym zdrojom zákonodarnej moci, ale skôr bábkou, ktorú vodí vláda. Tej pohodlne prechádza veľká väčšina jej návrhov, pretože ich spoľahlivo schvaľuje parlamentná väčšina. Ale existujú aj výnimky, a práve tie stoja za podrobnejšie preskúmanie.