Ešte pred štrnástimi dňami som si myslel, ako vidím do budúcnosti, keď som písal, že pri epidémii pomáha zavrieť školy. To bol piatok 6. 3. ráno a Česko hlásilo 12 nakazených. Dnešný stav bol mimo mojej fantázie.

Počas uplynulých dní sa vláda Slovenskej republiky v súvislosti s COVID-19 pokúsila získať citlivé dáta o našom súkromí. Napokon sa im to v poslednej chvíli nepodarilo a štát bude mať možnosť získavať dáta o polohe občanov len s ich súhlasom. Tieto kroky sa podobali praktikám digital surveillance.

Andrej Kiska nenastúpil do NR SR. Neuplatnil si svoj poslanecký mandát a nie je ani členom vlády. Zostáva síce predsedom strany Za ľudí, ale to je takmer určite len dočasné. Andrej Kiska v politike končí. Minimálne nateraz.

Ešte len pred pár týždňami, politické strany bojovali o hlasy voličov. Niektoré svojím programom a víziami, iné tým, že sa pretvarovali ako zmena, ale jediné, čo zmenili, bolo stranícke logo.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že USA nebudú platiť výdavky na bezpečnosť britského princa Harryho a jeho manželky Meghan. Zjavne tak potvrdil, že pár sa presťahoval do Kalifornie, kde chce žiť.

Ako záchranári v prvej línii prežívajú pandémiu? Vládzu ešte? Pri akých prejavoch majú ľudia volať záchranku? Je poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti ohrozené? Majú rodičky alebo dialyzovaní pacienti istotu, že sa nevezú v sanitke prevážajúcej ľudí s podozrením na koronavírus? Čo majú robiť seniori, u ktorých sa objaví napr. cez víkend diagnóza (búšenie srdca, vysoký tlak, bolesti hlavy), na ktorú sa doteraz neliečili? Môžu ľudia so zhoršenými psychickými problémami volať záchranku?

Už tretí týždeň žijeme celkom iné životy než roky predtým. Ale niektoré veci ostali rovnaké – potreba vzťahov, naša závislosť na láske a aj túžba po spravodlivosti. A presne o tom je nový .týždeň, vrátane rozhovoru s novým ministrom vnútra Romanom Mikulcom o tom, ako poraziť mafiánsky štát.

Leonardo da Vinci si na okraj svojich skíc urobil poznámku, že veľké umenie neexistuje bez ozajstnej lásky k ľuďom. Čas krízy, karantény, biedy, či vojny preverí tvorcov i milovníkov umenia. Ako je to v našej krajine? Zdá sa, že umenia, solidarity aj lásky máme dosť.

December roku 1979, Oslo. Matka Tereza, oblečená napriek mrazu vo svojom typickom bielo-modrom sárí a obutá len v sandáloch, prijíma Nobelovu cenu mieru. V prejave hovorí, že Kristus je všade. V našich srdciach, úsmevoch. Ako to myslí?

Victor L. Schermer vo svojej knihe Duch a duše (Triton, Praha 2007) píše: „Bůh je v našich srdcích. Bůh je láska. Bůh je v lidech. Bůh je v setkání Já – Ty. To vím jistě.“ Pekne povedané, akurát ma trochu mýli, že v našich srdciach a mysliach je aj nenávisť, závisť, zlo.