Cestou na Ukrajinu nás pred pohraničnou obcou Ubľa zastavila policajná hliadka: „Prečo a kam idete?“ Okrem pohybu utečencov koordinujú živelnú pomoc, ktorá sem prúdi z celého sveta. Kým na slovenskej strane je humanitárnych organizácií až nadbytok, o pár kilometrov ďalej na Ukrajine ich je len zopár.

Putin sa pokúša o reprízu studenej vojny, ale určite nie pre veľký úspech jej prvej verzie. Úspech je totiž presne to, čoho sa vtedy sovietska imperialistická moc nedočkala. Môže Putin uspieť a vytvoriť repliku ZSSR aj so satelitmi – až po čiaru pretínajúcu Berlín? Je toto Cold War 2.0? V slobodnej spoločnosti sú fakty o dejinách dostupné, tak sa z nich učme.

Keď padol komunizmus, mnohí podľahli ilúzii, že modernita a „dobro“ navždy zvíťazili. Mnohí žili v ilúzii, že hrozby vojny, diktatúry či autokracie sú už len minulosťou. Zdalo sa, že v globálnom meradle zvíťazila demokracia, zápas sa skončil a čaká nás už len pekný nový svet.

Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.

V čase písania tohto textu sú to presne štyri týždne od začiatku agresie Ruska proti Ukrajine. Tie štyri týždne boli plné úplne rôznych vecí. Od strašných až po úžasné.

Všetci máme v sebe zabudované hodiny. Tie nám hovoria, kedy máme spať, jesť, kedy pracovať a kedy športovať. Ale okrem tých hlavných, ktoré máme v mozgu, má takmer každý náš orgán svoje vlastné biologické hodiny. Dokonca aj každá bunka nášho tela má v sebe mechanizmus, ktorý by sa dal nazvať hodinami.

Covid nie je príčinou agresivity odporcov očkovania. Ide o podobnú skupinu ľudí, ako sú futbaloví chuligáni. V boji s pandémiou nám bráni aj naša komunistická minulosť a morálna deštrukcia tej doby. Ako ventilovať frustrácie a pomôcť súčasne boju s pandémiou? Odpovedá lekár a psychiater Péter Hunčík.

Pred 100 rokmi, 8. novembra 1921, zomrel slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. TASR pri tejto príležitosti prináša stručný prehľad dôležitých dátumov a medzníkov jeho života.

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 v osade Semeteš, ktorá patrí do obce Vysoká nad Kysucou. Jeho starý otec bol drotárom. V tomto remesle pokračoval Miroslavov otec, ktorý pracoval v drotárskej manufaktúre v New Yorku.

Plastové obaly sú často démonizované a Slováci majú tendenciu pochybovať o ich poriadnom spracovaní. Čo sa však skutočne deje so separovaným odpadom, sú plasty nutné zlo a pomôže zálohovanie PET fliaš? Nielen na tieto otázky odpovedajú Katarína Kretter zo spoločnosti Envi-Pak a moderátor a greenfluencer Michal Sabo.