Jedenásť operných premiér a viac než 250 predstavení. Taká je kvantitatívna bilancia sezóny 2013/2014 na slovenských profesionálnych scénach. K tomu pripočítajme opernú časť 41. ročníka Zámockých hier zvolenských, augustovú inauguráciu nového open-air festivalu Viva Verdi!, opernú podkapitolu nultého ročníka festivalu Eurokontext v SND či zrod nového poloprofesionálneho telesa Komorná opera Bratislava a dospejeme k pocitu, že opere sa na Slovensku nevodí zle. Nevyprchá optimizmus pri pohľade na kvalitatívnu stránku veci? Aká v skutočnosti bola operná sezóna 2013/2014?

Livio odcestoval a požiadal priateľov, aby sa mu postarali o najdôležitejšiu vec jeho života. Nebolo to dieťa ani domáce zvieratko alebo niečo podobné. Bola to rastlinka marihuany, ktorú bolo treba polievať, aby bola pripravená na výrobu prvých cigariet. Takáto starostlivosť si vyžaduje tých správnych „babysitterov“, ktorí ju dajú za okno, ale tak, aby ju nevideli susedia ani potenciálni bonzáci. Rastlinka to prežila, ale pri návrate domov si jej majiteľ sľúbil, že už nikdy svojho miláčika nenechá v rukách takých novicov.

Historik, ktorý nemá ctižiadosť rozhliadnuť sa vôkol seba a všímať si ľudí, veci a udalosti, ktoré ho obklopujú, môže byť označený nanajvýš za bádateľa starožitností, píše Marc Bloch v knihe Historikovo remeslo.

Crowdfunding čiže kolektívne financovanie je úžasná vec. Nielen preto, že vďaka nemu nakoniec môžu vzniknúť veci, ktoré by inak nevznikli, ale najmä preto, ako veľmi sa môžu prečistiť vzťahy medzi tvorcami, investormi a potenciálnymi zákazníkmi. Konečne totiž môže platiť, že zákazník má pravdu naozaj vždy, nielen na konci, keď už je hotovo a posledné, čo zostáva, je vec predať, ale hneď od začiatku, keď ešte vec nie je, len idea. Nápad, projekt, sen.

Volá sa Martin Keprta. Preslávilo ho video z ruskej televízie s kalašnikovom v ruke a slovenskou vlajkou na pleci. Má dvadsaťšesť rokov a je z Bratislavy. Momentálne leží v doneckej nemocnici s prestrelenou sánkou a pýši sa novou vojenskou prezývkou Kovový zobák. Hneď, ako sa zotaví, bude opäť brániť svoju novú vlasť, Doneckú ľudovú republiku. Chalan tu od nás, z Petržalky. Dnes už to nie je len nejaký civil. Jeho hodnosť je „dôstojník“ a v zákopoch prežil svoje najkrajšie narodeniny v živote.

Americká publicistka Anne Appelbaum, ktorej analýzy kremeľských stratégií v rámci súčasnej Európy patria medzi najzaujímavejšie čítanie, navštívila Prahu so svojou najnovšou knihou Železná opona. Pri tej príležitosti poskytla médiám niekoľko rozhovorov. Pre Echo 24 okrem iného povedala: „Pýtajte sa teda, ako môže Rusko získavať vplyv u vás. Nie podporou nejakých otvorene proruských hlasov, to ani pre nich nie je zaujímavé, ale podporou protieurópskych skupín.“ Zhodou okolností mi práve v tom čase kamarát poslal skvost od Sergeja Chelemendika.

Tento príspevok odovzdávam deň pred konaním referenda a v tlači sa objaví deň po. Dáva mi to istú slobodu. Poznám kresťanské prostredie dlho, a preto si myslím, že referendum Aliancie za rodinu bolo vyvolané udalosťami v krajinách Európskej únii a v Amerike. Pochody LBGT v západoeurópskych mestách, často s provokujúcim správaním, ktoré prinášajú rôzne televízne spravodajstvá ale aj viacero postihov ľudí na Západe, ktorí napríklad neboli ochotní sobášiť, alebo prisúdiť adopciu ľuďom rovnakého pohlavia, dali nakoniec do pohybu mnohých kresťanov na Slovensku, a tí dali o sebe vedieť. Je druhou vecou, že tieto pochody sú aj istým druhom výkriku a protestu.

Gorila sa potvrdzuje Polícia po troch rokoch vyšetrovania kauzy Gorila pripustila, že spis je autentickým dokumentom Slovenskej informačnej služby (SIS). „Autenticita sa do značnej miery potvrdzuje. Z dôvodu ochrany utajovaných skutočností však nie je možné sa k veci vyjadriť bližšie,“ povedal pre denník SME šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš.

Tmolí sa to po byte, väčšinou hľadá potravu. Najčastejšie sa vyskytuje v kuchyni, po jeho návšteve vždy niečo zmizne z chladničky. Zvonku prináša čudné veci s čudnými názvami a núti vás ich jesť. Je to jasné. Máte doma foodieho!

Tak zase priletel 17. november a doniesol so sebou niekoľko otrepaných refrénov a aj nejaké nové – nepochopiteľné. Donekonečna sa opakuje, že komunisti mali visieť na kandelábroch a všetko by dnes vyzeralo inak. Ktorí komunisti, prosím vás? Tí reformní, tí kariérni, tí starí, alebo tí čerství? Veď ich bolo ako červených kariet toť v Prahe na námestí! Čo mi pamäť siaha, v tom rozklade z osemdesiatych rokov už nebolo hrdinstvom ani len nevstúpiť do SZM. Ja som do SZM hrdinsky nevstúpila a nikto si to ani nevšimol!