Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nechceme politizovať

.józsef Demmel .časopis .klub

Historik, ktorý nemá ctižiadosť rozhliadnuť sa vôkol seba a všímať si ľudí, veci a udalosti, ktoré ho obklopujú, môže byť označený nanajvýš za bádateľa starožitností, píše Marc Bloch v knihe Historikovo remeslo.

A podotkol aj to, že minulosť nie je zaujímavá sama osebe: poznanie minulosti poskytuje nevyhnutnú pomoc pri vnímaní a pochopení prítomnosti. Slová francúzskeho historika sa vo zvýšenej miere vzťahujú na spoločnú slovensko-maďarskú minulosť, ktorej odkrývanie nemusí zaujímať len historikov, ale môže byť  významne užitočné aj v spoločenskom zmysle. Vzájomnú, často  aj v súčasnosti prežívanú nedôveru jedného k druhému môžeme odstrániť iba nezaujatým odhaľovaním našich minulých konfliktov, pochopením a odstupňovaním  negatívneho obrazu  vytvoreného v minulosti. Preto som pokladal za dôležité založiť dvojjazyčné historické periodikum pod názvom Kor/ridor a preto rovnako pokladám za významné, že v časopise .týždeň po Csabovi Gy. Kissovi mu venoval samostatný článok aj Jaroslav Daniška. Pri príležitosti bratislavskej premiéry Kor/ridoru Daniška poznamenal, že zostalo mnoho nezodpovedaných  otázok, napríklad, aké sú presné ciele a plány periodika, v čom by chcelo inovovať a ktoré témy pokladá za dôležité. Tieto otázky sa vynorili celkom oprávnene, preto využívam veľkorysú ponuku .týždňa a pokúsim sa na ne odpovedať.
Skúmanie dejín slovensko-maďarských vzťahov sa počas uplynulých sto rokov, prinajmenšom do zmeny režimu v roku 1989,  vždy prispôsobovalo aktuálnej politike. Mihály Zsilinszky (Michal Žilinský) v 60. rokoch 19. storočia čítal historické články v ročenkách Matice slovenskej, aby ich analýzami  „dokazoval“  nadradenosť uhorskej štátnej idey.  Aj pri čítaní monumentálnych prác Daniela Rapanta ľahko identifikujeme  úsilie zamerané na podporu slovenského etatizmu. Avšak najočividnejším príkladom je inak vynikajúci maďarský slovakista László Sziklay (1912 – 1987), ktorý bol pred rokom 1939 prívržencom nemeckej koncepcie Geistesgeschichte, a po roku 1948 sa stal angažovaným prívržencom marxistickej vedy. Teda prekoncepcie (ešte aj taká vo svojej podstate pozitívna prekoncepcia, ako v 50. rokoch 20. storočia, bola  idea „priateľstva národov“) spravidla odviedli  historické skúmanie nesprávnym smerom. Preto sme pri zakladaní Kor/ridoru vedome nevytýčili aktuálny politický cieľ; naším cieľom je  „len“  posilnenie odborných vzťahov medzi dvoma komunitami historikov. Prirodzene, môže sa to javiť  ako fachidiotizmus, odtrhnutý od života, ale v skutočnosti práve to azda môže prispieť, aby sa historické skúmanie „nespolitizovalo“  a aby neskôr na oboch stranách Dunaja vysoko hodnotené odborné výsledky mohli ovplyvňovať určité procesy politického a verejného života pozitívnym smerom.
Prvoradý cieľ Kor/ridoru  sa teda nevyhnutne neorientuje na radikálnu inováciu výskumu spoločnej minulosti (prirodzene, neuzavierame sa ani pred takými príspevkami), ale na publikovanie prekladov po odbornej stránke najlepších štúdií, ktoré sú v rámci jednej alebo druhej historickej obce považované za dôležité. Ak by som teda chcel zhrnúť bilanciu prvého ročníka, okrem iného by som vyzdvihol, že konečne si už nielen zopár maďarských historikov, ktorí  rozumejú po slovensky, môže prečítať dnes už takmer klasickú prácu  Lászlóa Vörösa o maďarskom obraze Slovákov; že ktorýkoľvek maďarský historik sa môže odvolať na štúdiu Daniely Kodajovej o slovenskej pamäti meruôsmeho roku alebo že si môže prečítať zrelé úvahy Tibora Pichlera. Ale vyšlo najavo aj to, že maďarskí historici sú vyslovene otvorení voči prácam slovenských historikov; poukazuje na to fakt, že tucet maďarských historikov napísal zasvätené a nezaujaté recenzie na knihy slovenských historikov. A to, že Kor/ridor vznikol v spolupráci dvoch Akadémií a dvoch národnostných výskumných ústavov, je dôležité nielen preto, lebo je to vôbec prvý inštitucionalizovaný vzájomný kontakt, ale aj preto, lebo takto sa slovenské výskumy v Maďarsku a a maďarské na Slovensku čo najrýchlejšie môžu dostať  do hlavnej tepny  krvného obehu vedy.
Prirodzene, nezamlčujeme ani to, že Kor/ridor predbežne poskytuje trochu asymetrický obraz, lebo sotva vznikla taká recenzia, v ktorej by slovenský historik posudzoval maďarskú knihu, a bude záslužné rozšíriť aj tematický okruh štúdií (ako na to poukázal aj Jaroslav Daniška). Ale nechceli by sme robiť zmeny len na tomto úseku: v budúcich ročníkoch by sme radi uverejnili také štúdie, ktoré spoločne vytvoria  slovenskí a maďarskí historici, respektíve publikovať také recenzie, v ktorých svoj názor predstaví slovenský aj  maďarský historik. Už je pripravený aj plán knižnej edície, ktorá by pod názvom Knižnica Kor/ridoru  mala sprístupňovať pôvodné slovenské pramenné publikácie a monografie v maďarčine a maďarské v  slovenčine. Mám osobnú skúsenosť (a pomaly už aj presvedčenie), že dialóg a spoločná práca takmer zakaždým prináša oveľa viac výsledkov, než by sme  sa nazdávali v našich najodvážnejších snoch.  
.autor je maďarský historik, autor maďarskej monografie o Ľudovítovi Štúrovi a zakladateľ časopisu Kor/ridor.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite