Vždy boli vpredu a tlačili sa do finále každého šampionátu. Vždy reagovali na trendy futbalu a nikdy v ňom nestáli bokom. Vždy mali visačku turnajového mužstva, ale teraz im už väčšina pripisuje vysoké body aj za umelecký dojem. Nemci.

Bob Dylan raz povedal, že všetko, čo o ňom potrebujeme vedieť, sa nachádza v jeho textoch. Pozorný poslucháč tam skutočne nájde mapu jeho života, ale v ľudskej prirodzenosti je vždy túžba dozvedieť sa viac. Ale Dylan si svoje súkromie prísne stráži.

Juhannus je vo Fínsku najväčší sviatok po Vianociach a je aj v kalendári. Sviatok svetla, pôvodne zasvätený ,ukkovi’, pohanskému bohu búrky, ale aj počasia a úrody. Mesto stíchne a kto môže, ide na chatku. Naozaj na chatku, lebo fínske chaty sú malé a skromné. Fíni tam dokážu žiť bez televízie i vodovodu. Ale nie bez sauny. A Juhannus je najmä sviatkom sauny. Sauna sa zohreje a udržuje sa horúca takmer celú noc. K tej svätojánskej patria brezové vetvičky, symbol zdravia.

Slovenský fedcupový tím vyhral duel najdôležitejšej ženskej tímovej súťaže naposledy pred dvoma rokmi. V Srbsku uspeli tenistky v prvom kole svetovej skupiny 3:2, po dvoch bodoch Daniely Hantuchovej a jednom Jany Čepelovej, ktorá nahradila zranenú Dominiku Cibulkovú. Odvtedy už nič.

Keď vstúpil do boja o prezidentský úrad, málokto mu veril. Dnes má ako prezident najväčšiu dôveru ľudí za dlhé roky. Vraví, že je občas osamelý, ale neľutuje. Andrej Kiska.

Milí priatelia, už niekoľkokrát som velebil nepraktické veci. Do protikladu som dával veci nanajvýš praktické, všeobecne použiteľné a cenovo dostupné. Dnes mám ambíciu pokračovať v tomto donkichotskom boji proti praktickosti, respektíve mám úmysel zrúcať mýtus o spoločenskej prospešnosti dáždnika. Dáždnik je otrava. Ten, kto ho vymyslel, nemal určite nikdy nič na práci. Nikdy nič neprenášal v rukách a určite nie v daždi. Jeho jedinou víziou bolo ukryť sa pred nepriazňou počasia.

V jasličkách si môžeš s Bohom potykať, alebo s ním naložiť, ako len chceš. O tom bol Herodov pokus. Existuje tiež legenda o chlapcovi mocného miestodržiteľa v Judsku. Tento 13-ročný nezbedník hodil raz pečené kurča, pripravené otcovi k obedu, psovi. Zhrozená matka ho rýchlo poslala na trh nakúpiť potraviny. Chce urobiť náhradný obed, pretože vie, že chlapec má pri otcovi sparťanskú výchovu.

Téma rodinných vzťahov matiek a otcov na jednej strane a detí na strane druhej patrí (nielen) v kinematografii k neutíchajúcim. V dnešnej dobe, keď sa oprávnene veľa hovorí o kríze rodiny, zraniteľnosti detí či strácaní tradičných hodnôt, je to priam top téma. Lenže: akokoľvek aktuálna a hlboká téma sa sama osebe nepostará o kvalitu filmu.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

O odúčaní od fajčenia koluje miliarda vtipov ‒ napríklad „prestať fajčiť je ľahké, ja sám som to už urobil aspoň tisíckrát“ alebo „prestať fajčiť by zvládol každý fajčiar, akurát by si k tomu potreboval zapáliť“. Oboje je pravda. Päťdesiat dní bez cigarety je striedavé peklo a raj. Každé ráno je to hop alebo trop ‒ ak sa váš deň scvrkne iba na pocit, že chcete fajčiť cigaretu, nebude to asi až taký plodný deň.