Našim sa zatiaľ darí, podrobne ich sledujeme a držíme palce, no dnes by som sa zameral trošku viac na to, čo sa deje v Štokholme.

Roman Kvasnica nie je iba spoluvlastník tohto časopisu, ale aj môj osobný priateľ. Preto nasledujúce riadky budú osobné. Inak sa v tejto situácii nedá, ale ani nemá.

Rešpektovaný architekt, urbanista a developer Miroslav Marynčák pred dvoma týždňami rezignoval na funkciu starostu Chorvátskeho Grobu. Pre ignoranciu štátnych inštitúcií sa mu nepodarilo poopraviť desivý projekt výstavby satelitného mestečka, ktoré malo vyrásť pár kilometrov od Bratislavy uprostred ničoho.

Tento stĺpček je o českých viditeľných udalostiach a ich skrytom pozadí. Hneď tá prvá je neprehliadnuteľná, len najkvalitnejšie české médiá majú problém o nej písať. Ide v nej totiž o ich vlastníka Zdeňka Bakalu. Podľa časopisu Forbes je Zdeněk Bakala tretí najbohatší český občan (po Petrovi Kellnerovi a Andrejovi Babišovi). Alebo aspoň býval, pretože jeho bohatstvo sa roztápa na burzovom slnku a scvrkáva sa pod politickým tlakom. Pred tromi týždňami sa demonštrácia baníkov v Ostrave pred sídlom „Bakalových“ baní skončila rozbitím recepcie. So strachom zo zatvárania priemyslu v moravsko-sliezskom kraji pracuje predovšetkým prezident Miloš Zeman v kampani pred októbrovými voľbami.

Prosím, neignorujte toto varovanie. Utekajte do stánku a kúpte .týždeň aspoň siedmim svojim známym. Inak sa vám stane nešťastie. Svet internetových hoaxov je na prvý pohľad neškodná zábava, v skutočnosti je zneužívaný na manipuláciu verejnej mienky.

Briti áno, Briti nie V debate o vojenskom zásahu v Sýrii premenlivosťou upútal oficiálny postoj Veľkej Británie. Na britskej scéne zúrili prudké debaty o tom, či podporiť Američanov pri vojenskom potrestaní Assadovho režimu za použitie chemických zbraní. Premiér David Cameron bol za zásah a stál pri Obamovi ako jeden z jeho najvernejších spojencov. Tým evokoval postoj Tonyho Blaira, ktorý tiež podporoval Američanov pri vojenských akciách v Afganistane a v Iraku.

Stalo sa, že som mal v ten istý týždeň tú istú obchodnú prezentáciu trikrát v Taliansku a dvakrát vo Fínsku. Miestni kolegovia ma v oboch prípadoch upozornili, že hneď začiatok prezentácie musím prerobiť. „Musí to vyzerať, že tvoja firma je najlepšia na svete,“ hovorí mi Talian. „Musíš byť hrdý a preháňať, inak im budeš podozrivý.“

Aj ja som mal silný zážitok. Akoby som sa ocitol v karikatúre Ecových textov, odkazujúcich na iné texty, v labyrinte znakov a významov. „Čo sa tu vlastne deje?“ pýtal som sa sám seba v kotle zimného štadióna.

Zombie sú späť. Niežeby by sa kamsi vytratili, tmolia sa a pobehujú v mainstreame vlastne ustavične, či už v seriáli The Walking Dead, ktorého štvrtá séria vypukne na jeseň, alebo v novom komediálne ladenom Zombielande, kde stále bažia po ľudských mozgoch, ale inak jedno klišé za druhým a k podstate sa človek neprehryzie.

Toto isté by som písal, keby sme s Fínmi vyhrali. Nechcem sa dotýkať notoricky známych tém, ale je jasné, že sú fanúšikovia a Fanúšikovia. Medzi nimi je priepasť nepochopenia vecí, čo sa dejú.