Porovnávať slovenských prezidentov je čierna a nevďačná robota. Avšak, pokiaľ sa dala na Gašparovičovi nájsť jedna prednosť voči Schusterovi, tak to bola výrazne menšia účasť na denných politických zápasoch a podstatne menej vrátených zákonov. Niežeby v obraze nehral kľúčovú rolu i fakt, že štyri roky žil v „konkubináte“ so sebe podobnou koalíciou (kým za Schustera sa vystriedali dve Dzurindove vlády). Čelne mocenskej zrážke s pravicou sa však vyhýbal. Doteraz.

Býval to strašne zvláštny pocit. Obrovské, plné haly, možno aj stotisíce ľudí, z ktorých väčšina mala dôvod byť na nás Čechov nahnevaná. Zrazy sudetských Nemcov mali ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi v sebe obrovské množstvo energie, ktorá bola živená niečím, čo by sa dalo charakterizovať slovom odplata.

Nie sú problémy s Veľkým bratom dielom toho, že je vlastne blbec? Aby sme si rozumeli, Veľký brat je super, iste, má svoje muchy, ako každý súrodenec, ale tie sa dajú prepáčiť, lebo to s nami myslí dobre. Prečo by inak chcel vedieť, koľko nás vlastne je? Len tak? Bez plánu? Čo by to potom bolo za Veľkého brata?

Mám za sebou ďalší ročník festivalu The Great Escape. Koná sa každoročne v anglickom krásnom meste Brighton. TGE vznikol v roku 2006, už teraz si píše, že je „leading event for showcasing new music“. Dá sa s tým súhlasiť, ak to berieme ako súčasť peletónu podobných „leading“ festivalov ako Eurosonic v Holandsku, alebo ďaleko väčší SXSW v americkom Austine.

História svetovej populárnej hudby sa nevytvárala len v nahrávacom štúdiu alebo na koncerte. Jej súčasťou boli aj grafickí dizajnéri a fotografi, ktorých zásluhou sa hudba nedala len počuť, ale aj vidieť.

Preklikávate sa článkami, už ste prebehli cez niekoľko a ešte ste si nič neprečítali? Tak sa konečne zastavte a čítajte pozorne až do konca. Nedozviete sa nič, čo by ste museli bezpodmienečne vedieť, ale možno vám to daruje jednu pomalú chvíľku.

Plyn má radikálne zdražieť, zo železníc sa bude rázne prepúšťať, nemocnice sú v megadlhoch, lekári možno dajú hromadné výpovede. Toto sú výsledky pravicovej vlády. Alebo nie?

Každý vie, ako vyzerá diamant, aj to, že diamanty sú drahé. Rovnako každý vie, ako vyzerá tuha v ceruzke, a zrejme tuší, že za jeden diamant sa takej tuhy asi dá kúpiť dosť veľa. Nie každý však vie, že napriek cenovému rozdielu je chemické zloženie diamantu a tuhy do ceruzky úplne rovnaké.

Nikdy som nehral na žiadnom nástroji. Mali sme síce doma klavír, ale ten bol vždy rozladený a používali sme ho len na Medveďku, daj labku. Keď sme mali 16 rokov, kúpili sme si s kamošom Midim v Zlatých Moravciach gramce. Najlacnejšie, aké boli na trhu, ale také, na ktorých sa dalo mixovať. Museli sme si spraviť z dosák „šasi", lebo tie gramce stáli na takých chabých oceľových nôžkach, takže sa pri každom skreči hýbal celý gramofón. To bola investícia dvakrát 1 000 korún za gramofóny, nejakých 6 000 stál mixák, repráčik sme mali od kamaráta. Tak sme začali dídžejovať.

Načo by mal človek, túžiaci po všeobecnom rozhľade, čítať odborné knihy, ak existujú ich light verzie? Na nič. Ak teda vôbec pripustíme takúto hlúpu otázku a tiež predpoklad, že niečo ako všeobecný rozhľad sa dá vôbec získať.