Vladimír Palko nechtiac upozornil na zmenu vykazovania počtu narodených. Nový spôsob počítania narodených je v skutočnosti veľmi zlým nápadom.

Volala mi kamarátkina mama, aby som sa jej pozrela na tých internetoch, kedy a kde dávajú toho Renoira a koľko vlastne teraz stojí lístok do kina, lebo ona tam nebola aspoň 30 rokov. Rozmýšľala som, či aj moja mama bola v kine, odkedy som jej sedela na kolenách v Obzorke na Lassie sa vracia, ona mi čítala titulky a spolu sme si pri tom poplakali. No, možno so žiakmi ako dozor na nejakom vojnovom sovietskom filme. Občas mamu zoberiem na koncert či do divadla, ale do kina, to mi nikdy nenapadlo. Chodia vôbec ešte seniori do kina? A na aké filmy?

Rapper Branislav Kováč, alias Vec, nedávno získal dve ceny na Radio Radio_Head Awards. Albumom roka 2012 sa stalo jeho CD Stereo Farbo Slepo, ktoré si prvýkrát vydával sám. Vraj je zdravé pridať si k tvorbe aj troška administratívnej práce a biznisu.

Vyše roka som strávil cestovaním po Európe a snažil sa ako novinár pátrať po nadprirodzených javoch. Išlo mi o náboženské fenomény, ktoré nie je možné vedecky vysvetliť. Obracal som sa na serióznych vedcov, akademikov a profesorov. Materiál do mojej knihy Dôkazy tajomstva (Dowody Tajemnicy), ktorá vyšla pred niekoľkými mesiacmi, mi dodali súdni lekári, chemici, fyzici, botanici či chirurgovia.

Slovensko je krásna krajina. Slováci sú dobrí ľudia. Hej. Ako hovorí môj kamarát, nie je nič horšie ako dobrý človek. Presne. Nič to neznamená. Slováci sú nevychovaní. Beznádejne nevychovaný národ. Priemerný Slovák je vzbúrený sluha. Krásne to vidno na čašníkoch. Slovenský čašník, prototyp vzbúreného sluhu, nenávidí každého hosťa. Za chrbtom by mu najradšej podrezal hrdlo. Ale musí mu doniesť kávičku s mliečkom. Ide ho poraziť od zlosti. Nemá však ani štipku hrdosti, nepostaví vlastný podnik, nikdy neopustí sluhovskú pozíciu. Po zem sa skloní pred akoukoľvek mocou.

Nepoznám krajšie more, ako je poľský Balt. Nekonečné pláže s bielym jemným pieskom, piesočné duny, na ktorých kvitnú kvety, lesíky okolo pobrežia, v ktorých sa to hemží zverou, vrátane diviakov. More tu dokáže byť blankytne modré aj tmavosivé, vlny majú dôstojnú výšku, ale aj tak sa ich človek nemusí ešte báť. A najmä je to nádherne blízko, aspoň pre nás Čechov, pre vás Slovákov o niečo ďalej.

Iba v horizonte môjho života sa správal štát, ktorého som bol občanom, naozaj podivuhodne. Ten vojnový mnohým najprv odobral majetok, a potom väčšine z nich aj holé životy. Po vojne, ešte skôr, ako si stačili vydýchnuť, spočítať mŕtvych a obnoviť domovy, vzal im majetok a slobodu ešte raz. Trvalo to dlhé desaťročia a podaktorí odchádzali v 50., 60. a 70. rokoch do emigrácie s rovnakým kufríkom ako predtým do transportov. Akurát tentoraz do bezpečia a zväčša za lepším.

Minulý mesiac sa v Pakistane uskutočnili všeobecné voľby a bol to menší zázrak. Prvý raz od vzniku tejto krajiny, teda od roku 1947, tu odovzdala moc demokraticky zvolená vláda po uplynutí celého funkčného obdobia piatich rokov. Žiaľ, Pakistan by potreboval takýchto zázrakov viac.

Istanbul býva taký aj onaký. Keď som sem v roku 2007 prvý raz prišla, moje prvé skúsenosti s tureckou metropolou a jej obyvateľmi neboli práve najlepšie. Keď som si spolu s ďalšími dvoma slovenskými študentkami hľadala ubytovanie, okradli nás o nemalú sumu peňazí. A keď som prvýkrát ráno o piatej počula modlitbu z mešity, totálne som spanikárila.

Najskôr niekoľko spresnení o demonštráciách za „tradičnú rodinu", ktoré sa uskutočnili v Paríži proti dnes už schválenému zákonu „manželstva pre všetkých". Na Slovensku sa objavili články o údajnom neinformovaní čitateľov o takých zásadných udalostiach. Ich autori sú zrejme presvedčení, že je to výsledok nejakého homoliberálneho sprisahania médií. Pretože homosexuáli majú, podobne ako židia v minulosti, zvrátené správanie, sú bez zábran, z čoho vyplýva ich moc a vplyv. Napríklad 26. mája malo byť v uliciach milión ľudí. V skutočnosti ich počet odhadla aj pravicová tlač, naklonená odporcom zákona, na 260 000, zatiaľ čo polícia hovorila o 160 000.