Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako skautský tábor

.alica Vidličková .časopis .týždeň vo svete

Istanbul býva taký aj onaký. Keď som sem v roku 2007 prvý raz prišla, moje prvé skúsenosti s tureckou metropolou a jej obyvateľmi neboli práve najlepšie. Keď som si spolu s ďalšími dvoma slovenskými študentkami hľadala ubytovanie, okradli nás o nemalú sumu peňazí. A keď som prvýkrát ráno o piatej počula modlitbu z mešity, totálne som spanikárila.

Myslela som si, že ide o teroristický útok. Spočiatku si človek stále pripomína, že životný štýl a kultúra Turkov sa veľmi líšia od tých našich. Ja som po nemilých zážitkoch chcela jediné: ísť domov. No postupne som si Istanbul a ľudí v ňom obľúbila a som tu s prestávkami už dva a pol roka. Ten, kto rád cestuje, by sem mal prísť aspoň raz v živote. Nielen za pamiatkami, ale aj za neskutočnou atmosférou a paradoxmi, ktoré človeka napokon očaria.
Venujem sa politológii, preto som sa rozhodla naučiť o Turecku, Turkoch, ich politickej a sociálnej situácii čo najviac. Učím sa ich jazyk, lebo to je pre pochopenie krajiny najdôležitejšie. A tak sa čoraz lepšie vžívam do situácie ľudí, ktorí tu žijú.
Aj keď sa v Istanbule demonštruje, nálada je tu úžasná. Demonštranti sú veselí, a hoci polícia proti nim používa vodné delá, slzotvorný plyn a pálivé spreje, vždy sa opäť postavia na nohy. Od začiatku demonštrácií chodím každé ráno cez Gezi Park. Cítim sa tam veľmi dobre – atmosféra mi pripomína skautské tábory, ktoré mi tak veľmi chýbajú. Ľudia pospávajú alebo vychádzajú zo stanov, čakajú v rade na raňajky, niektorí stoja okolo ohňa, iní debatujú. Mnohí účastníci demonštrácií ma však zarážajú. Protestujú proti fašizmu, premiéra nazývajú vrahom a diktátorom, a pritom nesú vlajky so symbolmi Sovietskeho zväzu, v ktorom boli zavraždené milióny ľudí. Aj to sú tunajšie paradoxy. Mám obdobia, keď mám Istanbul rada, a iné, keď by som bola najradšej na míle ďaleko. Zatiaľ som však stále tu, v najúžasnejšom meste, aké som doteraz navštívila.

Alica Vidličková/
Doktorandka v odbore politológia na Universität Siegen v Nemecku. Momentálne robí výskum v Istanbule a dokončuje si certifikát z turečtiny. Popri tom prednáša na niekoľkých tureckých univerzitách.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite