Bol jedným z najvplyvnejších ľudí štátneho systému pred rokom 1989. Bol námestníkom ministra vnútra, posledným náčelníkom tajnej polície Štátnej bezpečnosti – ŠtB, ktorá bojovala proti vnútornému nepriateľovi mocných. Teda proti vlastným občanom. Vplyvnú pozíciu zastával aj po revolúcii, keď pracoval pre finančnú skupinu Penta. Keď bilancuje svoj príbeh, nechýba mu sebareflexia. Alojz Lorenc.

Naozaj žijeme medzi zákopmi. Väčšinou sa iba vášnivo hádame o tom, čo rozdeľuje Palestíncov a Izraelčanov, šiítov a sunnitov, Ukrajincov a Rusov, ľavičiarov a pravičiarov, prívržencov EÚ a euroskeptikov, vyznávačov tamtoho od vyznávačov onoho. Nesvedčí to však o tom, že zákopy vedú aj medzi nami navzájom? Demarkačnú líniu v každodennom živote vytyčujú nezaplatené faktúry, nedodržané dohody, prázdne sľuby, nevery, zrady, zneužívané deti, osamelí starí ľudia, podvody a podvodíky, úplatky, klamstvá, závisť, nedôvera, kecy... a naše vlastné deficity, úzkosti, predsudky, frustrácie.

Ešte šťastie, že človek nikdy netuší, kde a kedy sa ho môžu dotknúť Umenie a Kultúra. Môže sa mu to pritrafiť celkom nevdojak, len tak, an pasán, ako vravia Francúzi (a to ani nemusí pasanovať naprieč Lotrinskom...). Dostali sme pred 1. júnom s manželkou pozvanie na malý koncert ku Dňu detí. Nepatrilo sa nejsť (aj pri nepretrhanej mrkve, bola sobota a čas začiatku 17.30), lebo veď 4/6 vystupujúcich boli naši ľudia. Ale v Múzeu Chorvátov na Slovensku, v Devínskej Novej Vsi, sme si potom naozaj v duchu blahoželali, že sme šli.

Na čo myslím, keď píšem? Čo si asi myslí čitateľ? Ako si vyberám pre svoje články a blogy témy? A koho chcem vlastne nimi osloviť, kým otriasť a kým pohnúť? Takéto otázky sú medzi nami, ktorí sa dali na publikovanie svojich názorov a myšlienok, bežné. Takisto u ľudí, ktorí zasvätili svoj život informovaniu v médiách a tlači. Poučka hovorí, že definovať si predmet nášho žurnalistického záujmu je kľúčová vec, najmä preto, aby sme sa ubránili pred prepadnutím sa do absurdných zovšeobecnení, nezačali používať nezrozumiteľný jazyk alebo písať texty, ktoré sa podobajú na vysvetľovací manuál.

Sníval o tom, že raz bude tam, kde Adele alebo Amy Winehouse. Na začiatku februára sa mu to podarilo. Získal štyri ceny Grammy. 22-ročný britský spevák Sam Smith.

Keď vstúpil do boja o prezidentský úrad, málokto mu veril. Dnes má ako prezident najväčšiu dôveru ľudí za dlhé roky. Vraví, že je občas osamelý, ale neľutuje. Andrej Kiska.

Profesor architektonickej tvorby a prezident SAS Ján Bahna na margo nedávneho ocenenia za celoživotné dielo v architektúre hovorí, že radšej by preberal cenu pre mladého nádejného tvorcu. Na druhej strane vek mu dáva výhodu vidieť veci z nadhľadu.

Ja som za slobodu. Som za slobodu všetkých, čo chcú patriť niekam inam. Či už do inej krajiny, alebo iného spoločenstva. Môj pohľad na vec je veľmi, veľmi jednoduchý a naivný. Myslím si, že hranice, akékoľvek, sú úplne zbytočné. Čiara na mape. Čiara v mysliach. Veď sme, preboha, všetci obyvatelia jednej zeme, všetci sme deti jedného Boha. Lebo čiara sú len peniaze, nie šťastie. Nech si každý ide, na ktorú chce časť čiary, nech ho nikto nenúti presúvať sa a ani mu v tom nikto nebráni. Nech tí, čo okupujú, radšej skúmajú doma hranice svojej mysle, nech tí, čo sa bránia, nechajú odísť tých, čo nechcú zostať.

Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba hovorí, že jeho prácou je čítať medzi riadkami verejných informácií a predvídať. Dá sa to, keď človek istý fenomén dlhodobo sleduje, a vie, čo mu predchádzalo. V prítomnom čase je všetko, čo bolo, aj čo bude.

Mal SDKÚ vdýchnuť nový život. Namiesto toho to v posledných týždňoch vyzerá tak, že sa mu strana rozpadá rovno pod rukami.