Presne 27. januára 1945 oslobodila Červená armáda koncentračný tábor Auschwitz. Prinášame unikátne svedectvo slovenského Žida, vtedy väzňa, o posledných dňoch tohto hrozného tábora pred oslobodením.

Vo futbale žijeme v ére dvoch hráčov a v ére večnej polemiky okolo nich: Lionel Messi a Cristiano Ronaldo, kto z nich je ten lepší? Zlatú loptu 2014 získal Ronaldo. Právom.

Na jar ich všetci alergici majú plné zuby. Majú natoľko dráždivý peľ, že dokáže jedným šupom vohnať slzy do očí a skaziť kýchaním celý deň. Na jeseň a v zime však na lieskovce nedajú dopustiť.

Keď chce Rusko ukázať Západu vojenskú silu, pošle stíhačku preletieť sa nad pobaltské krajiny. Niečo podobné skúša aj pri dodávkach plynu a so Slovenskom.

Občianstvo i previerky Ústavný súd ani po troch rokoch nerozhodol, či je zákaz dvojakého štátneho občianstva v súlade s ústavou. Návrh skupiny poslancov sudcovia odmietli na verejnom zasadnutí z procesných dôvodov. Gábor Gál, právny zástupca navrhovateľov, sa teraz chce obrátiť na európske a medzinárodné súdne orgány. Takmer 900 ľudí prišlo doposiaľ o štátne občianstvo SR. Len 55 z nich pre nadobudnutie občianstva Maďarska, čo bol pôvodný dôvod zákonnej zmeny. O slovenské občianstvo tak väčšinou prichádzajú Slováci, ktorí z pracovných či rodinných dôvodov žijú v zahraničí.

Predstava, že spisovatelia by mali byť svedomím národa, sa zdá staromódna. Boje dobra so zlom nahradili každodenné príbehy a hry so slovami. Nie však v Izraeli, nie počas krvavého konfliktu s ozbrojenými bojovníkmi z Pásma Gazy.

V slovenčine chýba slovo „busking”. Nie, nie je to kráľ autobusov. Znamená hrať na ulici. Na gitare, na saxíku, na čomkoľvek. To slovo asi nechýba náhodou. Kým gitaristov a saxofónistov občas v centre Bratislavy vídať (kým ich nezrušia policajti, lebo aj to je zarábanie a aj na to treba papiere), tam niekde sa to aj končí. Občas slepý harmonikár či cigánsky huslista. Žila som v centre pol života, ale muzikantov som videla málo. Aj ja som sa pokúsila 15-ročná ísť na ulicu so saxofónom, ale netrvalo ani dvadsať minút a fízli ma vyhodili.

Hovorí sa, že človek má žiť tak, aby ani deň pred smrťou nemusel svoj život meniť. Znie to zaujímavo, ale až zoči-voči skutočnému umieraniu býva jasnejšie, čo všetko to znamená.

Milí priatelia. Všetky cesty by mali niekam viesť. Cesty, ktoré vedú odnikiaľ nikam, nestoja za nič. Tvrdenie, že cesta je dôležitejšia než cieľ, neobstojí. Načo je človeku zakvitnutá aleja, keď na jej konci smrdí hnojová jama. Medzi mojím rodným Svätým Jurom a Vajnorami je Šúr. Je to prales plný špecifickej fauny aj flóry, aj korytnačky tam žijú, aj divé svine a minule som tam zazrel bobra. Potom zazrel on mňa a utiekol. Teraz popri odvodňovacom kanáli urobili cyklocestu Jurava. Je to paráda.

Keď sa dnes povie steampunk, myslí sa zväčša jeho druhá vlna prezentovaná súčasníkmi, ktorí sa správajú, ako keby žili pred stodvadsiatimi rokmi. Galantní, trochu romantici, trochu dandy. Akoby ich skutočným domovom bolo storočie pary. K tomu vynálezy predznamenávajúce Turingov stroj, predkremíkové informačné technológie na mechanickej báze, symbolizovanej písacím a parným strojom. Aj na akési protodierne štítky by sa našlo miesto. Romantický odor oleja na mazanie piestov, objaviteľských výprav a sadzí. Budúcnosť, ktorá nikdy neprišla.