Po likvidácii Usámu bin Ládina je svet o čosi bezpečnejší, spravodllivejší a predvídateľnejší ako predtým. A sieť al-Káida, ktorú bin Ládin urobil svetoznámou, je bez neho nepochybne slabšia, hoci bol posledné roky viac symbolom ako reálnym vodcom. Amerika ukázala bin Ládinovou likvidáciou, že má dostatok vôle na to, aby aj po desiatich rokoch „vrátila úder“, a že ten úder vie stále zasadiť. Niektorých fanatikov to ešte viac naštve, väčšinu to však môže pribrzdiť. Na miesto zabitého šejka a jeho rozprášenej organizačnej štruktúry sa istotne budú tlačiť iní ambiciózni smrťožrúti. Bin Ládinov koniec je tak viac víťazstvom Západu ako prehrou radikálneho islamu.

Útlocitné dámy pri pohľade na jeho takmer lysý chvost upadajú do mdlôb. Drsní chlapi si jeho obraz dávajú tetovať na predlaktie a hrdia sa jeho menom sťa prezývkou. Sú takí, ktorí o ňom spievajú, iní zase píšu.

Pre väčšinu ľudí talentovaný pracovitý umelec, a ešte aj toto: profesor, národný umelec, dvojnásobný laureát Ceny Klementa Gottwalda, nositeľ Radu práce, držiteľ vyznamenania Za zásluhy o výstavbu... Ale okrem toho bol Kulich aj všeličím iným: komunistom, členom Ústredného výboru KSS, rektorom VŠVU, ale aj členom prípravného výboru, ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov robil previerky výtvarníkov.

Začínal podnikať ako študent a najímal na prácu študentov. Dnes zamestnáva tisíce ľudí a požičiava ich iným firmám. Myslí si, že lojalita Slovákov láka zamestnávateľov najviac. Šéf personálnej agentúry ProActPeople Peter Paška.

Na východe Slovenska ľudia opäť strácajú, obrazne aj doslovne, pevnú pôdu pod nohami. Ako žijú pol roka po povodniach a zosuvoch v Nižnej Myšli, Kapušanoch a na iných postihnutých miestach?

Deti nemôžeme stvárňovať podľa svojej vôle. Musíme ich mať, milovať a vychovávať čo najlepšie a inak ich nechať na pokoji. Povedal známy literát, prietrtník a milovník karlovarských kúpeľov Johann Wolfgang Goethe.

Udalostí posledných týždňov, ale aj dlhodobejšie správanie KDH potvrdzujú pravidlo, že ľudia sú nepoučiteľní a často opakujú chyby, ktoré pred nimi už urobili iní.

V živote človeka príde chvíľa, keď si začne klásť otázky o zmysle svojho života, o veciach, ktoré ho presahujú, keď začne hľadať cestu ku skutočnému ja, k Bohu. Prečo však dnes zamieri radšej do indického ašrámu či inej exotickej destinácie, keď má pod nosom svoj kostol či synagógu?

Sú to iní Česi, Slováci, Poliaci, Nemci... Berú tisíce eur mesačne, žijú a pracujú tisíce kilometrov od svojich domovov, slúžia zvláštnemu súštátiu, o ktorom nikto nevie, čo to je, a už vôbec nikto netuší, čo z neho časom bude. Na návrší nad starým mestom si postavili vlastnú štvrť, ktorá, pretože do šírky veľmi rásť nemôže, mohutnie a šplhá sa do výšky. Nie sú obyvateľmi mesta, v ktorom celé roky žijú, ale ani krajiny, z ktorej pochádzajú. Sú to „Bruselčania“.