V pondelok 13. apríla 2015 zomrel v meste Lübeck Günther Grass, jeden z najvýznamnejších nemeckých spisovateľov dvadsiateho storočia. Hoci ho nakoniec dobehla vlastná minulosť, budeme si ho pamätať najmä ako umelca a svedka.

Strauss, Strauss... Pavol Straus? Meno, ktoré masám na Slovensku nič nevraví. V týchto časoch, keď sa každý anonymný jedinec v davoch na námestiach, v uliciach, a hlavne v internetovom priestore oháňa slobodou a demokraciou, nie je dobré robiť si ilúzie. Dvadsaťtri rokov po 17. novembri pocit osamelosti nadobúda kryštalický tvar istoty.

80 slovenských pedagógov a vedcov ktorí poslali iránskej vláde otvorený list, v ktorom ju žiadajú o ukončenie prenasledovania bahájov. Hovoria Jozef Rojík a Venus Jahanpour z Kancelária pre styk s verejnosťou Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike, Andrej Bán a profesor Ivan Kraus .

V noci zo soboty 18. na nedeľu 19. apríla 2009 sa odohral jeden z najohavnejších prípadov extrémistického násilia v Českej republike. Natálka nemala ani dva roky, keď na posteľ, v ktorej spala, vletela zápalná fľaša. Dievčatko, našťastie, prežilo. Ale: ...osemdesiat percent spáleného tela, mesiace v kóme a v umelom spánku, desiatky ťažkých operácií, amputácia prstov, doživotná psychická trauma... Bol to úmyselný, vopred pripravený útok. Zločin z rasových motívov, z primitívnej nenávisti.

Keď cestujeme tou istou trasou, všímame si na nej iba zmeny. Veci, ktoré sú dlhodobo nezmenené prakticky nevnímame.

Ženy sú samy osebe problém. Buď majú starosti s mužmi, ktorí ich ľúbia príliš, alebo sa trápia pre mužov, ktorí ich neľúbia vôbec. Alebo sú zvedené, opustené, rozvedené. A svoje traumy si riešia vynášaním problémov firmy na verejnosť.

Nie sú novinárky ani zdravotníčky, ale v .týždni sériou článkov pred dvomi rokmi otvorili tému slovenského pôrodníctva. Lucia Lišiaková má jedno dieťa, Veronika Pizano dve a Iveta Aldana v dobe rozhovoru čakala svoje druhé dieťa. Chcú, aby ženy nemali z pôrodov traumu.

Môj život nikdy nemal taký pravidelný režim ako teraz. Ako všetci bordelári, u ktorých sa striedajú krátke záchvaty tvorivosti s nekonečnými obdobiami letargickej apatie, nachádzam v tom ohromné uspokojenie. Náš syn je ako hodinky. Všetko chce mať v ten istý čas, presne na minútu a ja si v tom lebedím, akoby som v živote neprahla po ničom inom. Sme ako dvaja autisti. Spokojní, kým sa ryža nedotýka hrášku, kým náš život ide vykolíkovanou trasou s presne načasovanými rituálmi vstávania, mixovania ovocia, preliezok, šmýkačiek, varenia, hrania, poobedňajšieho spánku a kúpania.

Jozef Čentéš, ktorý sa raz možno stane generálnym prokurátorom, si poriadne zavaril.

Asi najväčší trapas, aký sa skúsenému a ostrieľanému novinárovi môže stať, je to, čo sa prihodilo Radkovi Johnovi v Česku. Neviem, či si dokážem predstaviť ešte nejakú trápnejšiu pointu vcelku úspešnej novinárskej kariéry.