Neveľká výstavná miestnosť Múzea Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov (kedysi sa volalo námestie Slobody) v Liptovskom Mikuláši bola plná ľudí. Prišli sa pozrieť na človeka pre nikoho, na človeka pre všetkých. Presnejšie – na otvorenie biografickej výstavy o živote a diele MUDr. Pavla Straussa, liptovskosvätomikulášskeho rodáka, chirurga, básnika, spisovateľa, esejistu, filozofa. Osamelého vizionára slobody a demokracie, od ktorého narodenia uplynulo 30. augusta 2012 sto rokov.
Krátko po vernisáži sedíme pri káve s jedným z mužov Novembra. Deň boja za slobodu a demokraciu si prišiel pripomenúť do centra Liptova. František Mikloško o Pavlovi Straussovi vraví, že bol človekom pre nikoho, aby sa napokon stal človekom pre všetkých: „Kráčal životnou cestou osamelých vo svojom osude a videní sveta. Ako žid takmer zahynul počas druhej svetovej vojny, ako konvertitu na kresťanskú vieru ho povojnový komunizmus odstavil na vedľajšiu koľaj. Jeho osamelosť súvisela s tým, že videl ponad vrchy, ďaleko dopredu, v pravom slova zmysle bol židovským prorokom s danosťami príslušníka vyvoleného národa. To sa naučiť nedá, to je dar od Boha, v jeho prípade obohatený o konverziu. Zákonite musel byť osamelý a osamotený, bez dobovej spoločenskej pocty, uznania. Bola to osamelosť človeka, ktorý videl a nemal sa s kým o videné podeliť.“
Bol rok 1951, komunisti v Československu ľudí mučili a vešali, nikto si nebol istý životom – pre svoj názor, postoj.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.