Podľa bývalého sudcu Ústavného súdu ČSFR sú u nás prvky právneho štátu vážne porušované.

Jedna z legendárnych scénok Milana Lasicu a Júliusa Satinského spred takmer polstoročia sa začína takto: S: (privádza na javisko Lasicu): „Tak podte sem. Vy ste vraj utékli z domu?“ L: „Áno. Raz ráno som išiel po noviny, a keď som si ich prečítal, už som sa radšej nevrátil.“

Je máj, je lásky čas, „hrdliččin zve ku lásce hlas.“ Noční vlci už zaliezli do nor, neboli to nevinní motorkári na výlete, ale Putinova kohorta, ktorá kolíkovala cestu pre vojenské konvoje. Komu sa nepáči slovo kohorta, nech sa ide pozrieť na Putinovu bustu rímskeho imperátora v dedinke neďaleko Petrohradu, ktorú tam nainštalovali miestni donskí kozáci. Keďže boli aj takí, čo nestrkali hlavu do piesku a spanilú jazdu neprečušali, museli sa tí piati motorkári na hraniciach strategicky rozptýliť, alebo pricestovať vlakom, požičať si u nás motorky aj motorkárov a spoľahnúť sa na Slavíne na logistiku ruského veľvyslanectva.

Grafický dizajnér, multimediálny výtvarník Ján Šicko vníma dizajn ako službu. Popri grafickom dizajne a učení na VŠVU sa venuje voľnej tvorbe, jeho interaktívne projekcie sú súčasťou predstavení SĽUK-u, Konvergencií aj ekumenických bohoslužieb.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.

Presne pred desiatimi rokmi, 29. decembra 2002, zomrel Július Satinský.

Niektoré kruhy slovenských podnikateľov a politikov vraj teraz veľmi neradi pozerajú správy z Česka. Nerobí im dobre počúvať o tom, ako sa teraz u susedov začali zatvárať, stíhať a vyšetrovať politici či lobisti za úplatky a podvody.

Jeden zo 14 postrehov Igora Matoviča z Tour de Roma ukazuje ako jednorozmerne mnohí farební i bieli obyvatelia Slovenska vnímajú vytváranie pracovných miest u nás.

Na tú knihu som narazil náhodou. V jednom veľkom bratislavskom kníhkupectve som začul asi sedemročného chlapca, ako kričí na mamu, že o tom sexe to už videl u kamaráta. Mama si pri pulte prezerala dáku knihu a zvažovala kúpu.