Poslanci si dnes vypočuli všetkých kandidátov na post riaditeľa RTVS. Voľba v NR SR bude tajná. Smer odmieta zverejniť koho podporí.

Opäť sa bude voliť nový riaditeľ verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Spravodajské médiá sa téme poctivo venujú, ale má to ešte zmysel? Prečo je to už taká únavná a nezáživná téma?

V Spojených štátoch v minulom storočí sterilizovali desiatky tisíc černošských žien – v tichosti, bez ich súhlasu. Spomenul som si na veľmi podobnú tému o rómskych ženách na Slovensku, ktoré tvrdia to isté.

Ešte ste náhodou nevideli Kawasakiho růži? Autor týchto riadkov si bol film pozrieť včera a ostal ovalený. Niečo také dobré nečakal. Hřebejk trafil hřebík po hlavičke...

Niektorí ľudia s veľkým technickým talentom by umenie nespoznali, ani keby ich uhryzlo do zadku. A naopak, niektorí veľkí umelci sú také technické antitalenty, že by boli schopní sami sa zraziť vlastným autom.

Posudok Lekárskej fakulty UK v kauze Hedvigy Malinovej by bol v každom slušnom štáte škandál prvého rangu a dekan fakulty Peter Labaš by po takej hanbe už na svojej stoličke nemal čo hľadať.

Slovenským vedcom sa málokedy podaria objavy, kvôli ktorým sa možno budú prepisovať učebnice. Jemu a jeho tímu sa taký objav podaril. Nie je však vedcom, ktorého zaujíma len vlastný výskum. Záleží mu na celej slovenskej vede. Jozef Nosek.

Hybridná vojna je geniálny vynález. Zaslúžila by si pekelnú nobelovku, ak jej autorom nie je diabol sám. Veď kto mohol vymyslieť taký prostý, univerzálny vzorec, ktorým sa všetko kultúrne, vyspelé, západniarske, k čomu sme sa desaťročia obracali zbožne ako slnečnice ku slnku, zmení na prehnité a zvrátené? Čo je to za prostá a geniálna stratégia, ktorá sa šíri ako vírus a darí sa jej rozbiť všetky pestované záhradky a predzáhradky v našich hlavách silou sprostého výsmechu a spochybňovania? Bez použitia akejkoľvek fyzickej zbrane či nátlaku?

Samovražda je smutnou výsadou ľudí. Občas sa síce objavia správy o veľrybách hnijúcich na brehu mora, no možno úspešne predpokladať, že ich tam nepriviedol chorobný psychický vývoj, aký privádza k rozhodnutiu vziať si život mysliace bytosti. Premyslene a plánovite čosi také dokážeme len my. Prečo je to tak?

Nostalgickí pamätníci dodnes opakujú, že fenomény ako bulvár, bezdomovectvo alebo drogy za socializmu neexistovali. No pravda je taká, že obvyklé ľudské potreby či neresti si našli cestičky, ako sa prejaviť aj v socializme, akurát ľudská pamäť je zradná, selektívna a subjektívna. Historik Stanislav Sikora sa narodil rok po nástupe komunistov k moci a obdobie socializmu, ktoré zažil skoro celé, skúma dnes profesionálne a nepodlieha sentimentu.