Neraz sa človek stretne v tlači, najmä hudobnej, s príkrym hodnotením, že 70. roky, najmä ich prvá polovica, nestáli ako rocková éra za nič. Podľa mňa to môže hlásať buď niekto, pre koho sa rock skončil rozpadom Beatles alebo, naopak, ten, pre koho sa to všetko začalo až s príchodom Sex Pistols. A do tretice ten, kto do toho vidí ako príslovečná hus do piva.

Práca sa dá robiť srdcom alebo pre peniaze. V ojedinelých prípadoch sa stáva, že človek, ktorý sa nedá peniazmi ani po rokoch pokaziť, zrazu zarobí peniaze. Oni vás všetci tí ľudia, čo vám chcú dobre, prehovárajú, aby ste svoju prácu prispôsobili honbe za peniazmi, aby ste robili rádiovejšie pesničky, komerčnejšie zájazdy alebo vyrábali trendovejšie výrobky, ale vy robíte len to, čo máte radi, a tak, ako veríte, že je to správne. Ja som si od začiatku zvolila túto cestu, ale nestretla som na nej veľa podobných.

Priateľské upozornenie na úvod: Keby ste náhodou na svojich potulkách svetom stretli divokého Djanga, hovorte mu Džango (s čistým dž) bez toho, že by na začiatku mena bolo počuť hlásku d. To d sa jednoducho nevyslovuje. Na túto vec je Django výnimočne citlivý.

Dvoupatrových domů byl ve městě všehovšudy tucet: ten, ve ktorém jsme bydleli my, dvoje kasárna pro honvéd a ještě několik veřejných budov.

V septembri tohto roku by sa dožil sto rokov pravdepodobne jediný slovenský politik, ktorý do politiky vstúpil už za 1. ČSR a aktívny v nej bol ešte aj po novembri 1989.

Björk: bastards (One Little Indian) The Rolling Stones: Grrr! (Universal) Andy Stott: Luxury Problems (Modern Love) Mama Rosin: Bye Bye Bayou (Moi J´Connais Records)

Sešli jsme se na tomto historickém místě, abychom si připomněli, že novodobému českému státu přibyl další rok. Od vzniku naší republiky zanedlouho uplyne již sto let. V té chvíli se jistě budeme ptát: Co tato, z hlediska historie relativně krátká doba, navíc přerušená nacistickým protektorátem a poté faktickým područím Sovětskému svazu, našemu národu přinesla; a co jsme svému státu přinesli my, kteří jsme v této době žili?

Po Fukušime sa diskusia o energetických zdrojoch zmenila na zúrivý boj odporcov jadra proti často podobne odhodlaným obrancom jadrovej energie. Debata o takých významných projektoch, ako sú elektrárne, by sa nemala stať duelom buď – alebo.

Hovorilo sa, že buď vyhrá človek rímskej kúrie, alebo človek jej ráznej zmeny. Nestalo sa ani jedno, ani druhé. Zvolený bol človek boží.

Pred sto rokmi vyšli Chestertonove Ohromné maličkosti. Najznámejšia esej z tejto výbornej zbierky má názov O ležaní v posteli a je niečím medzi chválou lenivosti a fascináciou tým, čo aj v prázdnej spálni človeka obklopuje. Budúci týždeň by som chcel okrem iného ležať v posteli. Robím to totiž veľmi rád. Samozrejme, nie keď som chorý a nie, keď som totálne unavený. Rád ležím v posteli, čítam, počúvam hudbu, píšem (aj teraz tento text), raňajkujem. Vraj to tak rád robil aj Winston Churchill, takže máme aspoň niečo spoločné.