Björk: bastards (One Little Indian)
Minulý rok vyšiel Björkin album Biophilia. Okrem piesní bola jeho súčasťou aj iPadová aplikácia a vzdelávací program pre deti, ktorý je dnes súčasťou curricula reykjavíckych škôl. Od marca 2012 vychádzala postupne osemdielna séria remixov piesní z Biophilie. K ôsmim kúskom pridala Björk ešte päť a všetko spolu vychádza na remixovom albume s názvom bastards. Björkina hudba je na remixovanie ako stvorená: môžete ju rozložiť na jednotlivé vrstvy, odrážať sa od nich akýmokoľvek smerom, stále tam cítite a počujete fenomenálnu islandskú speváčku. Na bastardoch sú remixy od Matthewa Herberta, Hudsona Mohawka, Omara Souleymana či od kapiel Death Grips a These New Puritans. V niektorých prípadoch ide a odvážne reinterpretácie (Omar Souleyman, Death Grips) inokedy o jemné kolorovanie pôvodných piesní (Hudson Mohawke, The Slips), These New Puritans spojili Björkinu Mutual Core s pesničkou zo Šalamúnových ostrovov. Drží to všetko pokope. Je to skutočný album, nie iba zbierka pozoruhodností.
4/5
.juraj Kušnierik
The Rolling Stones: Grrr! (Universal)
Britská skupina The Rolling Stones oslavuje tento rok polstoročnicu, v rámci ktorej vydáva nový výberový album. Ako to v poslednom čase býva, bestofka má niekoľko podôb od dvojdiskového kompletu až po výpravný boxet. Ak ste ich veľkým fanúšikom, s výnimkou dvoch nových pesničiek viete, že sila piesní Stones rokmi síce slabne, ale stále má svoju úroveň. Ak ste od nich takmer nič nepočuli, čo je takmer nemožné, môžete začať práve s Grrr! Alebo sa rovno vrhnite na ich najlepšie albumy z prelomu 60. a 70. rokov, pretože nie všetko najlepšie, čo „Stouni“ nahrali, sa nachádza na výberovkách, ale na klasických radových albumoch. Jedna vec na Grrr! (inak s nepríliš vkusným gorilím obalom) vyslovene poteší. Nová dravá pesnička Doom and Gloom patrí k tomu najlepšiemu, čo Stones za posledných dvadsať rokov nahrali.
4/5
.peter Bálik
Andy Stott: Luxury Problems (Modern Love)
Manchesterský producent a DJ sa na tretej štúdiovke posúva z vôd temného techna do oveľa abstraktnejšej, vzdušnejšej a zvláštne uspokojujúcejšej polohy. Najpočuteľnejším posunom je zapracovanie hebkých ženských vokálov Stottovej učiteľky klavíra Alison Skidmore, ktorých operná kvalita prehlbuje pocit nepolapiteľnosti a súčasnú krehkosť introvertného Luxury Problems. Pod nánosom samplov Alisoninho spevu sú nespočetné vrstvy robustných basov a pomalých, hypnotických beatov, pripomínajúcich apokalyptické vízie krajana Buriala a industriálnu ťaživosť Portishead. Stott nebezpečne balansuje medzi záhadným minimalizmom hlavných motívov, zároveň však nešetrí na zložitosti temnej syntetickej textúry, čím zvýrazňuje pocit ťaživej samoty a ponoru do nepreskúmaných hĺbok mysle. Hoci je Stottov doteraz najvýraznejší počin v jednoduchosti spomalené atmosférické techno, Luxury Problems neroztancuje preplnený klub, ale uspokojí najskrytejšie túžby počas osamelého návratu ľudoprázdnym mestom.
4/5
.tomáš Slaninka
Mama Rosin: Bye Bye Bayou (Moi J´Connais Records)
Existuje zvláštny druh hudobného absolutizmu – totálne žánrové vyhraňovanie. V podstate samovláda nad samým sebou. Povýšenecká. Typické. Niekedy diktátorsky nanucovaná ostatným. Následok sa neraz rovná zadubenosti. Týka sa i niektorých priaznivcov alternatívnej hudby. Zvyčajne strašne moderných. Nevedomky skôr módnych. A ... ajhľa, švajčiarske trio Mama Rosin vychádza z tradičnej, nemodernej hudby (konkrétne zo štýlu cajun, francúzskych obyvateľov americkej Louisainy) a znie ... alternatívne! Najmä teraz na jeho najnovšom albume Bye Bye Bayou – psychedelicky, experimentálne. Pritom v pesničkárskych intenciách. (Produkoval ho Jon Spencer. V New Yorku). Najväčší pôžitok mám z psychedelického, country-rockového blues Seco e Molhado s náladou hudby filmových spaghetti westernov a rocku éry sixties. Aj skladba cajun-rockabilly Bye Bye Birdy Black je príťažlivá. Skrátka, cajun má svoju alternatívu. Dobrú.
4/5
.miro Potoček
Minulý rok vyšiel Björkin album Biophilia. Okrem piesní bola jeho súčasťou aj iPadová aplikácia a vzdelávací program pre deti, ktorý je dnes súčasťou curricula reykjavíckych škôl. Od marca 2012 vychádzala postupne osemdielna séria remixov piesní z Biophilie. K ôsmim kúskom pridala Björk ešte päť a všetko spolu vychádza na remixovom albume s názvom bastards. Björkina hudba je na remixovanie ako stvorená: môžete ju rozložiť na jednotlivé vrstvy, odrážať sa od nich akýmokoľvek smerom, stále tam cítite a počujete fenomenálnu islandskú speváčku. Na bastardoch sú remixy od Matthewa Herberta, Hudsona Mohawka, Omara Souleymana či od kapiel Death Grips a These New Puritans. V niektorých prípadoch ide a odvážne reinterpretácie (Omar Souleyman, Death Grips) inokedy o jemné kolorovanie pôvodných piesní (Hudson Mohawke, The Slips), These New Puritans spojili Björkinu Mutual Core s pesničkou zo Šalamúnových ostrovov. Drží to všetko pokope. Je to skutočný album, nie iba zbierka pozoruhodností.
4/5
.juraj Kušnierik
The Rolling Stones: Grrr! (Universal)
Britská skupina The Rolling Stones oslavuje tento rok polstoročnicu, v rámci ktorej vydáva nový výberový album. Ako to v poslednom čase býva, bestofka má niekoľko podôb od dvojdiskového kompletu až po výpravný boxet. Ak ste ich veľkým fanúšikom, s výnimkou dvoch nových pesničiek viete, že sila piesní Stones rokmi síce slabne, ale stále má svoju úroveň. Ak ste od nich takmer nič nepočuli, čo je takmer nemožné, môžete začať práve s Grrr! Alebo sa rovno vrhnite na ich najlepšie albumy z prelomu 60. a 70. rokov, pretože nie všetko najlepšie, čo „Stouni“ nahrali, sa nachádza na výberovkách, ale na klasických radových albumoch. Jedna vec na Grrr! (inak s nepríliš vkusným gorilím obalom) vyslovene poteší. Nová dravá pesnička Doom and Gloom patrí k tomu najlepšiemu, čo Stones za posledných dvadsať rokov nahrali.
4/5
.peter Bálik
Andy Stott: Luxury Problems (Modern Love)
Manchesterský producent a DJ sa na tretej štúdiovke posúva z vôd temného techna do oveľa abstraktnejšej, vzdušnejšej a zvláštne uspokojujúcejšej polohy. Najpočuteľnejším posunom je zapracovanie hebkých ženských vokálov Stottovej učiteľky klavíra Alison Skidmore, ktorých operná kvalita prehlbuje pocit nepolapiteľnosti a súčasnú krehkosť introvertného Luxury Problems. Pod nánosom samplov Alisoninho spevu sú nespočetné vrstvy robustných basov a pomalých, hypnotických beatov, pripomínajúcich apokalyptické vízie krajana Buriala a industriálnu ťaživosť Portishead. Stott nebezpečne balansuje medzi záhadným minimalizmom hlavných motívov, zároveň však nešetrí na zložitosti temnej syntetickej textúry, čím zvýrazňuje pocit ťaživej samoty a ponoru do nepreskúmaných hĺbok mysle. Hoci je Stottov doteraz najvýraznejší počin v jednoduchosti spomalené atmosférické techno, Luxury Problems neroztancuje preplnený klub, ale uspokojí najskrytejšie túžby počas osamelého návratu ľudoprázdnym mestom.
4/5
.tomáš Slaninka
Mama Rosin: Bye Bye Bayou (Moi J´Connais Records)
Existuje zvláštny druh hudobného absolutizmu – totálne žánrové vyhraňovanie. V podstate samovláda nad samým sebou. Povýšenecká. Typické. Niekedy diktátorsky nanucovaná ostatným. Následok sa neraz rovná zadubenosti. Týka sa i niektorých priaznivcov alternatívnej hudby. Zvyčajne strašne moderných. Nevedomky skôr módnych. A ... ajhľa, švajčiarske trio Mama Rosin vychádza z tradičnej, nemodernej hudby (konkrétne zo štýlu cajun, francúzskych obyvateľov americkej Louisainy) a znie ... alternatívne! Najmä teraz na jeho najnovšom albume Bye Bye Bayou – psychedelicky, experimentálne. Pritom v pesničkárskych intenciách. (Produkoval ho Jon Spencer. V New Yorku). Najväčší pôžitok mám z psychedelického, country-rockového blues Seco e Molhado s náladou hudby filmových spaghetti westernov a rocku éry sixties. Aj skladba cajun-rockabilly Bye Bye Birdy Black je príťažlivá. Skrátka, cajun má svoju alternatívu. Dobrú.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.