Náš pravidelný stĺpčekár si v tomto čísle opäť podal redaktorov .týždňa. Prekáža mu totiž spôsob, akým sme spracovali tému pôsobenia Slovana v KHL. Kritika Michala Kaščáka síce vyzerá sexi a úderne, v skutočnosti je však lacná, povrchná a nekorektná.

Cestovateľský sprievodca Lonely Planet zaradil Slovensko medzi desať najzaujímavejších destinácií sveta, ktoré sa oplatí (v roku 2013) navštíviť. Krajina medzi Dunajom, Zemplínskou šíravou, Tatrami a Domicou skončila na piatom mieste – medzi Ekvádorom a Šalamúnovými ostrovmi.

Opäť sa bude voliť nový riaditeľ verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Spravodajské médiá sa téme poctivo venujú, ale má to ešte zmysel? Prečo je to už taká únavná a nezáživná téma?

Nejakých 156 stromov, ktorých vyrúbanie v mene výstavby trate pre električky v Petržalke odobruje petržalský starosta a kandidát na primátora Bratislavy Milan Ftáčnik, je z celoslovenského pohľadu zanedbateľnou smietkou.

V aktuálnej európskej vojne musíme zrazu opäť hovoriť o cnostiach, o ktorých sme si mysleli, že sú už dávno prekonané.

Asi takto mi zastonalo srdce pri pohľade na večerné správy na talianskej RAI Uno a na zdivočené hordy na mol opitých tupcov, vraj futbalových fanúšikov.

Zúrivá brutalita a krutosť Islamského štátu opäť otvorila diskusiu o vzťahu islamu a násilia. Prinášame provokatívnu, ale argumentačne vecnú esej, ktorá spojenie islamu a terorizmu považuje za preukázané.

Milí priatelia, urazená pýcha, to je vám hrozná vec. Možno si spomínate na film Anton Špelec Ostrostřelec, kde hlavnú úlohu stvárnil Vlasta Burian. Oceňovali vojenských veteránov, a jemu jedinému sa neušla medaila. Potom spieval pesničku, že: „Kdybych se náhodou znova narodil, tak bych se zmačkal a pak zahodil.“ Zo zúfalstva objednával „liguééérééé“, opil sa a vykríkol: „Císař pán je vůl!“. Odsúdili ho do väzenia. Absurdnosť situácie dotiahnutá do krajnosti a potvrdená zákonom. Aj ja som sa už tak párkrát cítil.

Sú ľudia, ktorých je radosť počúvať. Po rokoch som si opäť s veľkou radosťou vypočul rozhovor z roku 1992 s významnou osobnosťou ruskej kultúry, filológom a umenovedcom Dmitrijom Lichačovom. Témou rozhovoru bol on sám, jeho život, pohľad na svet, na ľudí a všetko, čoho sa človek dotýka, čo doňho vstupuje a čo s tým môže urobiť, aby zostal človekom, aby bol viac ako človek v bežnom chápaní tohto slova. Lichačov žil v 20. storočí. Doslova (1906 – 1999). Bol svedkom dvoch revolúcií, troch vojen, prežil štyri roky v lágri, čistky konca 30. rokov aj leningradskú blokádu, stal sa akademikom, najuznávanejším odborníkom na staroruskú kultúru, získal množstvo ocenení.

Ruský pesničkár, herec a básnik obdobia rozkladajúceho sa socializmu Vladimír Vysockij má vo svojom repertoári jednu výnimočnú filozofickú pesničku Balada o Pravde a Lži, ktorá práve dnes, v období nového rozkladu, opäť začína byť veľmi aktuálna. Rozklad potrebuje imitovať rozkvet, vytvárať fikciu pravdy, pod ktorej povrchom sa však škodoradostne smeje lož. Ak v umeleckom diele fikcia človeka povznáša, v živote je fikcia-lož príznakom nízkej kultúry. Vysockého balada rozpráva príbeh o tom, ako hrubá, bezočivá a špinavá Lož zlákala k sebe naivnú Pravdu a pohostinne jej ponúkla nocľah.