Ako sa vraví v športovej terminológii – je to pekné umiestnenie. Lenže čo s tým a čo z toho? Cestovný ruch sa na Slovensku za ostatných vyše dvadsať rokov dostal na zvláštnu cestu, lemovanú predovšetkým širokou ponukou zábavy, relaxu, športu, adrenalínových zážitkov. Svedectvom sú komplexy akvaparkov s prílepkami zábavných a nákupných centier, minimamutie lyžiarske strediská a okolo sústredené spektrum služieb, založených hlavne na tom, aby návštevníci čo najrýchlejšie minuli čo najviac peňazí.
Pre hostí zo západnej Európy sme sa vďaka výhodnému kurzu „slovenského“ eura stali destináciou ponúkajúcou lacné lyžovačky, ubytovanie, stravovanie, vstupenky a tiež „rozlúčky so slobodou“. V súvislosti s nimi možno Slovensko vari príhodnejšie ako destináciou nazvať „destiláciou“. Povesť krajiny, kde sa dá ľahko a lacno spiť donemoty sme získali už pred vyše pätnástimi rokmi, keď sa pod Michalskou bránou začali povaľovať prví pod obraz Jej Veličenstva opití Briti a z tatranských barov sa nocou potácali rusky hovoriaci štamgasti. Všetky tieto „dobré holuby“ sa k nám vracajú v početnejších kŕdľoch. To však nie je o turizme ani o cestovnom ruchu.
Na čo teda Lonely Planet k nám láka návštevníkov zo šíreho sveta? Na tradičné jedlá (máme pod nimi rozumieť hlbokozmrazené bryndzové pirohy či halušky?), na pivo a víno (už sme pri alkohole), ale i na miesta, kde „v dedinách zastal čas a ozýva sa tu starobylá rómska alebo slovenská tradičná hudba“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.