Pred dvadsiatimi rokmi vyšlo prvé číslo SME, dnes najvýznamnejšieho mienkotvorného denníka. Na jeho čele stál vtedy tridsaťdeväťročný Karol Ježík.

Často počúvame, že cesty Pána sú nevyspytateľné. No len zriedka bývajú ich zákruty až také mučivé ako tie, ktoré viedli k výberu novej hlavy Anglikánskej cirkvi.

Som síce český vlastenec, ale niektoré veci majú jednoducho lepšie inde. Celkom určite to platí o adventných vianočných trhoch, ktoré tu v Česku robiť nevieme. V Prahe sa navyše ich organizovania zmocnil kolotočiarsky klan Kočkovcov a ja si jednoducho nemôžem pomôcť, tú kolotočovú pachuť tam jednoducho cítim. Preto sa za predvianočnou atmosférou vydávam za hranice, kde to kolotočiari neovládli. Mám dávne a stále krásne spomienky na vianočné trhy v Krakove, celkom sa mi páčili pred nejakými dvoma rokmi neveľké, ale aj tak podarené vianočné trhy v Budapešti, pekné je to aj vo Viedni.

Tu sa musí žiť ako v raji, hovoril som si pred niekoľkými dňami, keď som sa z vyše trojtisícovej výšky pozeral na stubaiské údolie a náhrdelníkový pás hôr nad ním. Bolo prekrásne októbrové popoludnie, slnko svietilo a tu, vysoko nad údolím, aj hrialo, no okolo nás bol už sneh, respektíve snehom zasypaný ľadovec a na ňom a okolo neho kilometre a kilometre zjazdoviek a tisíce a tisíce lyžiarov. Stál som v lyžiarskej bunde, v lyžiarkach a s lyžami na nohách, a zároveň som si v hlave prehrával predchádzajúce popoludnie, keď sme v mestečku Neustift tam dole pod ľadovcom robili plavecké tempá vo vonkajšom bazéne nášho hotela, samozrejme, trochu ohrievanom, ale predsa len. A keď mi potom v tých troch tisíckach metrov sadla na lyžu včela a po chvíli zase preletel okolo hlavy nejaký vysokohorský motýľ, nejako mi nešlo do hlavy, že po tejto jari nebude nasledovať leto, ale november, december, Vianoce a dlhá, predlhá zima.

Reči o konci kapitalizmu, od začiatku krízy zaznievajúce prevažne zľava, sa ukázali ako prehnané. To však neznamená, že s existujúcou podobou ekonomického systému je všetko v poriadku. Niekde na jeho vylepšení môžu pravica i ľavica dokonca ťahať za jeden povraz.

Oficiálne je 24. september v Južnej Afrike Deň kultúrneho dedičstva, neoficiálne Deň grilovania. Bieli a čierni, bývalí nepriatelia, všetci by mali spoločne stáť nad grilom a tešiť sa zo života. Funguje to?

Slovensko by malo zrušiť Benešove dekréty. Malo ich zrušiť už dávno. Bol to náš hlúpy český nápad, zrodený zo zdesenia z heydrichiády, z poníženia z našej vlastnej kapitulácie v septembri 1938, z nemeckej okupácie z marca 1939, posvätený hrôzou Lidíc a nacistických koncentračných táborov. Benešove dekréty vám Slovákom neboli na nič.

Česko nezažilo takú hromadnú otravu desiatky rokov. Vinou pančovaného alkoholu zomrelo najmenej 26 ľudí. Polícia zatkla hlavných strojcov a tvrdý alkohol sa od štvrtka vracia na trh. Ako sa to mohlo stať?

Štefan Chrappa, alias Pišta Vandal von Čad, frontman skupín Čad a Vandali, až do januára učil literatúru na FF UK. Teraz je redaktorom náboženského vysielania v rozhlase, skladá hudbu, básne, píše, prekladá a vydáva knihy vo svojom vydavateľstve Limerick.