Rumunské prezidentské voľby priniesli pár prekvapení. Proruského kandidáta odporučil Viktor Orbán, ale rumunskí Maďari ho odmietli. Chceli ho však Rumuni žijúci na západe Európy. Prečo? A prečo vedia Rumuni lepšie nakladať so svojou slobodou? Rozhovor .týždňu poskytol riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.

Iránsky režim je často opisovaný ako skorumpovaný a skrachovaný, a najmä nenávidený vlastnými občanmi. Môže sa však zrútiť?

Predseda národniarov je presvedčený, že neutralita by nevyšla Slovensko na väčšie peniaze, ako je v NATO plánované navyšovanie prostriedkov do zbrojenia.

Amerika ide zvláštnym smerom. Je možné, že by systém bŕzd a protiváh v skutočnosti nefungoval? Alebo je trumpizmus len dočasné vychýlenie kyvadla a všetko sa zase dá do poriadku? Európa by však mala v každom prípade prevziať za seba zodpovednosť. Hovorí Petr Kolář, český diplomat, ktorý bol veľvyslancom v USA a aj v Rusku.

Nič v minulom roku nebolo v programe televízie Fox také napínavé – alebo miestami také surové – ako dráma, ktorá sa odohrala na uzavretom dedičskom súde v meste Reno v Nevade.

Výsledkom demokratických volieb môže byť výrazné ohrozenie demokracie. Práve preto boli voľby amerického prezidenta v uplynulej dekáde takými kritickými okamihmi nielen pre USA, ale pre celý svet. Prvý Trumpov mandát Amerika zvládla. Čo nám hrozí teraz?

Po amerických voľbách sme vedeli, že bude zle, ale že bude zle tak rýchlo a intenzívne, to nás mnohých šokovalo. Amerika nezačína byť „znovu veľká“, naopak. Kolíska demokracie strmhlav padá. V téme tohto čísla uvažujeme, prečo a kam.

Zmeny svetového usporiadania môžu postihnúť najmä malé krajiny v strede Európy, ale nikto nevie, kde by sa také zmeny zastavili a ako by zasiahli aj veľké štáty. Čo môže Európa urobiť, aby sa nestala obeťou Ruska? V štúdiu .týždňa na Globsecu bol Michael Žantovský.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Je to úplne jedno. Na to, aby navrhované ústavné zmeny naplnili Ficov zámer, ani prejsť nemuseli.