na Slovensku sa o Rumunsko veľmi nezaujímame a spozornieme, až keď sa tam konajú nejaké voľby, ale veľa sa nevie o tom, čo výsledok tých volieb znamená. Pritom Rumunsko je pre nás dôležité – je to v mnohom krajina s podobným osudom, je v EÚ, je v NATO, má problém s hybridnou vojnou a s pôsobením Ruska a proruských síl. Aká je dnes pozícia Rumunska v rámci Strednej Európy, v rámci spojeniectiev, čo tamojší vývoj znamená pre Európu?

Tomáš Strážay: Môžem súhlasiť s tým, že na Slovensku sa až tak o Rumunsko nezaujímame, pritom zastáva v bezpečnostnej mozaike Európy veľmi dôležitú pozíciu. Jeho význam je zásadný v geopolitickom kontexte, ako dôležitej členskej krajiny NATO, aj v súvislosti s prebiehajúcimi integračnými procesmi v rámci EÚ, keďže Rumunsko patrí k väčším krajinám.  V rámci vnútornej politiky prebieha zápas medzi dvomi skupinami aktérov, ktorého istú podobu zažívame aj u nás: ide o súperenie dvoch odlišných vízií krajiny do budúcnosti.  Jedna spočíva v presadzovaní ešte väčšej integrácie s Európskou úniou, posilňovaní bezpečnosti a prosperity. Tá druhá sa orientuje viac na kontakty s Ruskou federáciou a prehodnocuje aj podporu Ukrajiny. Samozrejme, tieto koncepty sa objavujú u viacerých politických strán,  vyprofilovali sa však štyri politické sily, ktoré sa budú pravdepodobne aj naďalej podieľať na vládnutí. Popri centristicko-pravicovej Národnej liberálnej strane (PNL) a liberálnej Únie záchrany Rumunska (USR) je to aj Sociálnodemokratická strana (PSD), ako aj strana zastupujúca maďarskú komunitu – Maďarský demokratický zväz Rumunska (UDMR).

nový rumunský prezident Nicušor Dan, je z ktorého tábora? Čo znamená jeho zvolenie?

Nový rumunský prezident, ktorý zložil prísahu koncom mája, Nicušor Dan, zvíťazil nad Georgeom Simionom v druhom pole prezidentských volieb, reprezentuje tú prozápadnú víziu Rumunska. Jeho víťazstvo je dôležité aj preto, že pozícia rumunského prezidenta je v porovnaní s tým slovenským silnejšia: vo väčšej miere môže ovplyvniť formovanie vlády, respektíve vládne koalície.