Aj keď nový rok so sebou do Británie nepriniesol záplavu rumunských a bulharských prisťahovalcov, odstránenie obmedzení pre pohyb pracovníkov z nových členských krajín Európskej únie po 1. januári tohto roku rozprúdilo živú verejnú debatu. Je to, žiaľ, debata, v ktorej si konzervatívci a zástancovia slobodného trhu zvolili zlú stranu.

Zahraniční ekonómovia, ktorí prichádzali na Slovensko, sa tu dlhé roky cítili ako v malom libertariánskom raji. Verejnú diskusiu spoluurčovali mladí ľudia v médiách a think-tankoch, ktorí aj Miklošove reformy kritizovali sprava. Ale to všetko sa mení. Viacerí tridsiatnici sa dnes lúčia s ideami, ktoré boli pre nich kľúčom k výkladu sveta.

Po posledných krajských voľbách v roku 2009 na tomto mieste stálo, že slovenským voličom zrejme chýba ešte rok krízy, aby sa z Fica a Smeru vyliečili. Na prahu ďalšieho cyklu nezostáva, než s vedrom popola na hlave priznať omyl. Aj s korekciou, že precitnutie si vyžiada podstatne dlhší čas, možno až k prelomu ďalšieho desaťročia.

Dobrý koniec je v nedohľadne: slovenská vláda síce konečne predložila Viktorovi Orbánovi návrh bilaterálnej zmluvy, ktorý má vyriešiť problém dvojakého občianstva. Ale spravila to zle – Bugár o ničom nevedel a Orbán to poľahky odmietol.

Podľa nemeckého štatistického úradu sú vraj Česká republika a Slovensko dva štáty Európskej únie s najnižším podielom chudobných. Mnohých takéto čísla prekvapujú. Faktom však je, že štatistika je zle interpretovaná.

To, že klamal Mečiar, Slota či Fico bolo zlé. Ale boli to "oni". Teraz klamú "naši". A to je VEĽMI zlé.

Môj šéfredaktor aj kolega Juraj Kušnierik si spolu s Petrom Schutzom, mnohými ďalšími novinármi, ale aj výtvarníkmi a nemalou časťou širšej verejnosti myslia, že predseda parlamentu Richard Sulík urobil hrubú chybu, keď Kulichovho Svätopluka neodstránil. Dovolím si mierne nesúhlasiť.

V týchto dňoch prebiehajú dva dvôležité festivaly: BLAF v Bratislave a ŽLF v Žiline.

Viacero ľudí sa ma v posledných dňoch pýta, čo si myslím o tom, že by mala byť Slovenská televízia spojená so Slovenským rozhlasom. Odpovedám úprimne: neviem, či to je dobrý, alebo zlý nápad.

Kolega Andrej Bán v Kritickej prílohe, ktorú uverejňujeme v .týždni 32/2009, spomína jednu dôležitú knižku. Ide o knižku Hannah Arendt: Eichmann v Jeruzaleme (Zpráva o banalitě zla).