Centrální bankéři jsou zvláštní živočichové. Kromě jiných vlastností se to projevuje v uzavírání se ve vlastních profesních klubech a v loajalitě, kterou si navzájem projevují. Málokdy třeba uslyšíte zástupce jedné centrální banky, jak veřejně hodnotí, komentuje nebo nedejbože kritizuje počínání kolegů z centrální banky jiné. Jistě, ve špatných dobách i tato pravidla padají, ale to je pak spíš výrazem závažnosti hospodářské situace než neplatnosti těchto nepsaných norem.

Viacerí sa mylne nazdávajú, že ide o dom smútku, odkiaľ sa odchádza na pomyselný druhý breh, bez možnosti návratu. V skutočnosti návštevníka prvého slovenského hospicu Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi prekvapí atmosféra pokoja, pohody a radosti.

Trápim sa pre starého muža z rohu ulice. Celý život pracoval, a teraz predáva cigarety tam, na rohu ulice. Trápim sa pre mladé dievča. Každý deň sa pozerá do zrkadla, aby sa potom vydala na trh so sexom. Dúfa, že tam stretne cudzinca, ktorý ju odtiaľto zoberie preč. Trápim sa pre muža s čiernou kožou, každé ráno skoro vstáva, ale bez ohľadu na to sa nikdy nedočká práce, akú si zaslúži. Vinou rasizmu, viditeľného aj neviditeľného. Trápim sa pre zvráskavenú štyridsiatničku, každý mesiac platí poplatky odborom, ale každé ráno sa obáva, že ju vyhodia z práce a ona si nebude vedieť rady. Trápim sa pre tínedžera z provincie. Sníva o tom, že odíde do Havany, pretože doma pozná iba nedostatok, zle platenú prácu a alkohol.

Kemp sme si zložili priamo pod posvätnou Krištáľovou horou. Bol spln. Mesiac osvetľoval horu a naše oddychujúce kone. Sedem z nich sa niekam stratilo, naši koniari strávili celú noc behaním po kopcoch. Vonku však bolo svetlo a…úplne magické. Nevieme, čo od toho buddhistického festivalu, čo sa tu v 4 100 metroch v Nepále koná raz za 12 rokov, čakať. Už v noci sme registrovali stovky malých svetielok. Pútnici sa vybrali na koru – krúženie okolo posvätnej hory, ktoré trvá 12 hodín a treba prekonať dve vyše 5 000-metrové horské sedlá. Niektorí pešo, iní modliac sa a hádžuc sa o zem pri každom kroku. Keď sme ráno zišli do Shey Gompy na miesto samotného festivalu, ocitli sme sa v nejakom bizarnom filme.

Aj keď je mottom festivalu prenášať z koncertných pódií na námestia najmä klasickú hudbu, organizátori každoročne obohatia ponuku i o džez. Treba však dodať, že britský huslista Nigel Kennedy sa cíti doma na oboch frontoch: vzdelával sa u Yehudiho Menuhina, vystúpil po boku Stéphana Grappelliho, koncertoval v prestížnych hudobných svätostánkoch, predal milióny nosičov s populárnejšími (Vivaldiho Štyri ročné obdobia) i menej známymi (William Walton) husľovými a violovými koncertmi. V posledných rokoch sa Kennedy usadil v Krakove, nahrával s vynikajúcou klezmer formáciou Kroke a zostavil kvinteto s mladými džezmenmi.

Sviatky plné atmosféry a tradícíí a domácej pohody. Sviatky v rodinnom kruhu, vrúcne modlitby pri sviečkach v prítmí, rodinné a susedské návštevy. Vyparádené slečny a navoňaní mladíci. Rozvoniavajúce jedlá. Gazdinky premávajúce sa z domu do domu s tanierom plným jedla – ako sa patrí, treba dať zo sviatočného obeda aj susedom a blízkym.

Hovorí sa, že problémom eurozóny je prijatie spoločnej menovej politiky bez spoločnej fiškálnej politiky. Lenže spoločná fiškálna politika nie je pre úspešnú menovú úniu nevyhnutná. V dobách zlatého štandardu nijaká takáto dohoda neexistovala. A neexistuje ani teraz medzi USA a rôznymi krajinami vrátane Číny, ktoré svoj menový kurz zavesili na dolár.

Je teplo a uhorková sezóna. Pred sto rokmi v tomto čase sa v peštianskych novinách písalo o „fiumskom (rijeckom)“ žralokovi. Teraz sú správy o prepúšťaní vo verejných médiách. Píšu o tom ešte aj vo vzdialenom Nemecku. Doma to ľudí veľmi nezaujíma. Na výzvu Odborárskej rady prišlo pred budovu Maďarského rozhlasu len čosi vyše stovky demonštrantov.

V dome vo Vinosadoch vládla južná letná atmosféra. Výhľad do ošetrovanej záhrady s oleandrami a levanduľou sa končil obrobeným poľom, na striešku letnej terasy klopkal predletný dážď.

Chu Ťin-tchao musel byť po márnotratne pompéznej večeri v Bielom dome v dobrej nálade. Odkedy Cézar navštívil Kleopatru, nedostalo sa hlave štátu takej nadradenosti nad hostiteľom, ako teraz.