Som obklopený lekármi. Napríklad môj brat Peter je lekár. Na jeho mieste by som ním už nebol. Pretože to, čo čítam o lekároch, je také urážajúce, že vydržať môže iba zopár hrdinov a samozrejme veľa odborárskych bosov. Kolektívna vina ako vyšitá, súčasnému bláznovstvu asistuje síce len malá časť, ale každý píše lekári to, lekári hento. Nikto nepíše prísne o odborároch, tých ľud naďalej miluje a rád bude nasledovať ich rady.

„Veľký hnev obyvateľstva sa obrátil proti prezidentovi dvorskej komory Eichhoffovi, po ktorého penzionovaní sa začali šíriť reči, že zneužíval svoj úrad. Poskytoval bankárom citlivé správy a dostával od nich za to štedré dary. To len posilnilo presvedčenie ľudí o tom, že ‚tí hore‘ sa obohacujú zo štátnej kasy.“

Každý rok uprostred januára sa v holandskom meste Groningen koná festival a konferencia s názvom Eurosonic Noorderslag. V miestnych kluboch tento rok vystúpilo 293 európskych kapiel, v konferenčnom centre De Oosterpoort sa stretlo 3 000 hudobných profesionálov. Zaujímavé to bolo.

Schody domu, presne tam, kde bola naša revolúcia vyhlásená za socialistickú, sa zrútili. Skupina trinástich zúfalých ľudí okupuje kostol v centre Havany. Polícia ich zatkla a vyniesla uprostred noci. V televízii vysielali reportáž o tom, ako ľudia ničia mosty, aby si postavili domy. Arcibiskup uverejnil v komunistických novinách text, ktorý svojím tónom bojuje s oficiálnymi úvodníkmi. Zemiaky sa v stánkoch objavujú iba sporadicky. Hip-hopový hudobník je zatknutý len preto, že jeho syn protestoval, ako s ním zaobchádzali, keď zobral fotografiu revolucionára Camila Cienfuegosa z vestibulu školy.

My Česi to poznáme z Karlových Varov alebo z turistického centra Prahy, vy Slováci občas z Vysokých Tatier. Nápisy azbukou, podniky, kde majú jedálne lístky najskôr v ruštine a až potom v domácom jazyku či v iných cudzích jazykoch. Rusi tu, jednoducho, pol storočia boli, a hoci ich vojská a naša podriadenosť voči Moskve zmizli už pred dvadsiatimi rokmi, tak tu Rusi zostali. A s nimi aj ruština. Už to zďaleka nie je prvý jazyk, ale v súboji s takou francúzštinou alebo španielčinou vcelku obstojí. Po generácii dnešných tridsiatnikov, ktorí azbuku neovládajú, tak v Česku vyrastá generácia ďalšia, ktorá sa o ruštinu prirodzene zaujíma a možno ju aj dosť veľká jej časť bude zase ovládať.

Je celkom možné, že pod valom Európy nájdu svoj hrob i iné garnitúry, ba dokonca i celé štáty. To, že pochoval vládu Ivety Radičovej, je však zlyhanie čisto vnútroslovenské a môže vyjsť krajinu drahšie než tie 3 miliardy eur, čo boli v hre.

Bol to nevídaný rozkmit emócií. Prvý zážitok: od pocitu víťazstva po voľbách v júni 2010 k šoku, keď nám Béla Bugár vzápätí oznámil, že ako strana pre neho neexistujeme. Potom každodenná spoločná práca. Posledný zážitok: sedíme s Ondrejom Dostálom v straníckej kancelárii u Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa, dozvedáme sa, čo sme vedeli – že s MOSTOM-HÍDOM do predčasných volieb nepôjdeme.

Niektorí milujú Wish You Were Here, iní zas The Wall alebo The Piper At The Gates Of Dawn. No piaty album Pink Floyd Dark Side Of The Moon akosi čnie nad ostatnými. Prečo tento album dodnes púta toľko pozornosti?

Niekedy sa musia ľudia rozísť, aby si k sebe našli cestu. To je prípad skvelej bratislavskej skupiny Le Payaco, ktorá na tohtoročnej Pohode slávila veľký úspech. Kapela už naplánovala ďalší koncert v bratislavskom MMC (6. 10), no slovo comeback stále odmeta. Prečo? No túto otázku odpovedal Tomáš Sloboda a Juraj Vitéz, Martin Stempel bol v čase rozhovoru na „služobke.“

Už ako dieťa som bol poslucháč a som ním dodnes. V Prešove sme bývali v dome, na ktorom bol amplión. A z neho stále išla hudba – dychovky, Alexandrovovci, folklór – všetko okrem tanečnej hudby.