Dve silné výpovede. Dva listy, ktoré znemožňujú identifikovať slovenskú Katolícku cirkev v období druhej svetovej vojny len ako klérofašistickú inštitúciu.

Učitel ​Vladimír Crmoman hovorí o tom, že proti extrémizmu by mali naše politické elity bojovať​ vlastným príkladom a nie programovými vyhláseniami. To sa však nedeje.

Špeciálne volebné vydanie, v ktorom sa pýtajú a moderujú mladí ľudia.

Ešte nikdy mi to netrvalo tak dlho. Lámal som si hlavu, spytoval si svedomie, počúval som iných, aj zopár hádok prebehlo. Napokon som prišiel k rozhodnutiu, s ktorým viem žiť.

Reportážou z detského domova Petronely Tomanovej sme chceli ľuďom tlmočiť len to najstrašnejšie: Žijú v ňom malé bábätká, ktoré podľa zákona majú byť v profesionálnych rodinách.

Náš spolupracovník Eman Erdélyi sa pýtal afrických šamanov, ako dopadnú voľby 2016 na Slovensku. Napriek tomu, že o našich politikoch nič nevedeli, ich odhad nedopadol až tak zle.

Čítam synovi prvé rozprávky. Akoby kradmou rukou siahali kamsi do hlbočiny, na temnú povalu toho, v čom žijeme.

Najdôležitejšia časť každej ulice je podľa neho tá, ktorú vnímame vo výške očí. Túto hranicu medzi súkromným a verejným skúma dlhodobo a prišiel o nej porozprávať aj do Bratislavy.

S Magdou Vášáryovou o utečencoch, vplyve popularity na dobré mravy, ale aj o tom, aké je to žiť s Milanom Lasicom.

Obyvatelia Veľkého Lipníka vykrikovali, že komunistický prokurátor Pješčak, ktorému odhalil pamätnú tabuľu, bol najslušnejší človek, ktorý kedy v obci žil a pľuli na Lorenza.