keď Magda Vášáryová v roku 1999 kandidovala na prezidentku, podľa prieskumov ju u nás poznalo 96 % ľudí. Môže to byť výhoda, ale aj nevýhoda. Ako nám povedala v rozhovore pre rubriku Sedem cností a nerestí, keď človeka spoznávajú ľudia v Alpách, v Sydney aj v poľskej dedine, ťažko sa človek môže správať nezodpovedne, nemorálne, či dokonca smilne.
Okrem toho nám ešte prezradila, že by mohla byť nielen dobrá klaviristka, ale aj stavebný dozor, pretože všade, kam príde, niečo rekonštruje – momentálne Pisztoryho palác. Na rozdiel od svojho manžela nerada nakupuje a hoci si o nej všetci myslia, že je činorodá, vie aj lajdáčiť. Bojí sa davu, pretože ten môže byť neovládateľný, zato individuálne sa ubrániť vie, dokonca sa kedysi pri natáčaní Markéty Lazarovej na Šumave naučila pár chvatov džiu-džicu. Viac si môžete prečítať v aktuálnom papierovom vydaní časopisu, alebo tu.
„Som príslušníčkou národa, ktorý o sebe tvrdí, že je bezvýznamný a malý, to je hneď z pýchy 50 percent dole.“
Nie je jednoduché zmestiť do jednej strany rozhovor s poslankyňou NR SR, predsedníčkou Živeny, šéfkou Via Cultury a Inštitútu pre kultúrnu politiku, ktorá zároveň učí na Cevroinstitute v Prahe a nedávno vydala knihu
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.