V týchto dňoch znova vychádza 300, zásadný grafický román Franka Millera a Lynn Varleyovej, ktorý môže v domácom prostredí fungovať ako dobrý príklad toho, prečo sa dá komiksom tak ľahko prepadnúť a prečo im zväčša prepadajú ľudia, na ktorých by to sotva kto povedal.

Okrem kliešťov a podobnej hávede prebudilo hrejúce slnko k aktivite aj odborárov. Kovácki, železničiarski, vodičskí, prepravcovskí a ďalšie druhy sa pchajú pred objektívy a neprestanú s tým, až kým zasa nebude zima. Ale všimli ste si niekedy, že by medzi nimi postávali a z bagiet odštipkávali odborári zastupujúci pracovníkov z reklamy, marketingu a ďalších typicky asapiensovských odvetví?

Minulý týždeň v Aténach opäť lietali kamene a zápalné fľaše. Krajinu ochromil generálny štrajk a do ulíc vyšlo 20-tisíc ľudí. Grécko nečelí len dôsledkom dlhovej krízy, ktorá sa vymyká kontrole, ale aj skúške svojej demokracie. Agresívne odbory, z ktorých časť tvoria presvedčení komunisti, akých u nás vidieť už asi len v archívnych filmových týždenníkoch či niektorých múzeách, by najradšej vzali aténsky parlament útokom v štýle dobytia Zimného paláca. Reakcie gréckej ulice sú pre Slováka, vycvičeného dvoma ťažkými dekádami postkomunistickej transformácie, nepochopiteľné. Gréci totiž majú kam chudnúť a na opasku im zostáva ešte dosť voľných dierok.

Dvadsiateho augusta 1941 sa v Bratislave narodil Július Satinský. To znamená, že keby žil, v týchto dňoch by oslavoval sedemdesiatku. A to je práve zaujímavé: hoci v decembri 2002 zomrel, jeho duch ako keby tu stále bol. Veď ako ináč vysvetliť to, že len čo o Julovi začala hovoriť jeho manželka Viera či dcéra Lucia, jeho kolegovia a priatelia Milan Lasica, Pavel Vilikovský či Kornel Földvári, alebo vydavateľ jeho „bratislavských" kníh Albert Marenčin či šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, na tvári sa im objavil úsmev. Ako keby sme sa už len pri spomienke na Jula všetci na chvíľu vrátili do toho veselšieho a krajšieho sveta, ktorý tu počas svojho života nenápadne vytváral.

Ministerstvo financií predkladá návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý okrem iného zavádza zdaňovanie tichého vína. Kým zástancovia nového predpisu hovoria o daňovej spravodlivosti, vinári bijú na poplach.

Už dlhšie sledujem stretnutia v Bruseli s pobavením a odporom súčasne. Oni, vybíjaní eurolídri, sa zmôžu už len na umelé vety, ktoré zakrývajú realitu. A opakovane rozdeľujú, čo im nepatrí. Ako teraz.

„Veľmi nás mrzí, že nám trvalo tak dlho, kým sme sem prišli,” dychtivo sa ospravedlnila Beth Gibbonsová v závere koncertu. Ale tých 75 koncertných minút vynahradilo dvadsať rokov, ktoré plynú od oficiálneho vzniku kapely.

Pod bežeckými traťami v St. Jakob im Walde je penzión, kde je príjemné dať si silný vývar s pečeňovými haluškami. Každého hosťa pri vchode do reštaurácie zaujme čosi ako oltárik. Na pódiu tróni elegantný drevený vyrezávaný stolík.

Pekné počasie je veľmi relatívna vec. Včera bola búrka a prietrž mračien (milujem ten pojem) a padali krúpy. Kým padali, schovávala som s kamarátom Sašom v nejakom drahom butiku a pozerali sme sa cez sklenený výklad von. Ako padajú krúpy.

Porovnávať slovenských prezidentov je čierna a nevďačná robota. Avšak, pokiaľ sa dala na Gašparovičovi nájsť jedna prednosť voči Schusterovi, tak to bola výrazne menšia účasť na denných politických zápasoch a podstatne menej vrátených zákonov. Niežeby v obraze nehral kľúčovú rolu i fakt, že štyri roky žil v „konkubináte“ so sebe podobnou koalíciou (kým za Schustera sa vystriedali dve Dzurindove vlády). Čelne mocenskej zrážke s pravicou sa však vyhýbal. Doteraz.