Kríza má negatívny dosah najmä na tie najzraniteľnejšie skupiny a len prehĺbila už tak existujúce medzery v sociálnom systéme.

Vláda pod vedením premiéra Hegera pôsobí v niektorých oblastiach dobre a kompetentne. V iných menej. Tie môžu vážne narušiť jej stabilitu, čo by bolo škoda – práve pre to, v čom pôsobí dobre a kompetentne.

Žijeme dobu dlhu a dobu stimulovú. Stačí sa pozrieť do USA: prezident Joe Biden ohlásil taký grandiózny program štátnych výdavkov, že sa pod jeho váhou chveje celá diskusia: jedni od blaženosti, druhí od strachu zo zadlžovania. Ale nerušiť, tu sme pri európskom Pláne obnovy.

Od smrti Steva Jobsa, zakladateľa Applu, guru informačnej revolúcie, uplynulo už takmer desať rokov. Internetom vtedy koloval jeho príhovor k absolventom Stanfordskej univerzity. Vďaka neformálnemu štýlu, a nezvyčajnej úprimnosti bola jeho reč veľmi pôsobivá. Nepredkladal teórie, delil sa o životnú múdrosť vyťaženú z osobnej skúsenosti. Akoby sme počúvali Koheleta 21. storočia. Študentom rozpovedal tri príbehy s jedinou pointou: Ak sa človek k nepriaznivému osudu, postaví správnym spôsobom, napokon dosiahne úspech. Jobsova reč je optimistická. Neubránil som sa však istým rozpakom. Vedú správne postoje, cez všetky prekážky naozaj k neodvratnému úspechu? To je naša téma. Vypočujme si, čo nám k tomu povie Kohelet.

Plán obnovy v oblasti duševného zdravia má dobré ciele, problémom bude „len“ efektivita a skutočne merateľné výsledky. Kde je zásadný „filozofický“ problém koncepcie?

Na Slovensku sa obnovuje život, a obnovila sa aj vláda. Má šancu? Bude Heger dobrý premiér? Dovládne jeho zostava do konca volebného obdobia? Tak o tom je hlavná téma nového .týždňa vrátane rozhovoru s Ivetou Radičovou. Prinášame aj veľký redakčný pohľad na Plán obnovy, recenziu oscarového filmu Krajina nomádov a text o top produkcii štúdia Marvel. Dobré čítanie.

Možno nie som sám, kto kladie túto otázku ohľadne staronovej vlády Eduarda Hegera. Tá sa zrodila z ťažkého a zničujúceho politického konfliktu a úprimne – nikto jej neprorokuje trvanie až do februára 2024. Po sebadeštrukčnej jazde Igora Matoviča sa tomu ani nedá čudovať.

8. apríla sme si pripomenuli 50. výročie konania Prvého svetového kongresu Rómov, ktorý sa uskutočnil v dňoch 8. až 12. apríla 1971 v Londýne. A tiež 30. výročie prijatia uznesenia vlády SR č. 153/1991 známeho ako Zásady vládnej politiky voči Rómom, ktorými boli Rómovia na Slovensku uznaní ako národnostná menšina. Pripomíname si rómsku históriu, ktorá je po stáročia neoddeliteľnou súčasťou európskej histórie. Napriek tomu, že sú Rómovia najväčšou menšinou v Európe, ich komunity stále čelia všadeprítomnej diskriminácii a marginalizácii. To im bráni v prístupe k základným právam na vzdelanie, zamestnanie, dôstojné bývanie alebo k základným službám zdravotnej starostlivosti. So splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity Andreou Bučkovou budeme diskutovať o histórii Rómov, opáskovaných „osadách“, koncepciách riešenia chudoby MRK a jednom atlase, ktorý sa stal predmetom sporu s jej predchodcom Ábelom Ravaszom.

Čo sme sa počas pandémie dozvedeli? Prečo je u nás vedec skôr urážaný, ako vážený? Aká je naša budúcnosť? Čo všetko treba urobiť, aby sme sa stali krajinou poznania?

Prečo vznikla kauza Lučanský? Dalo sa tomu zabrániť? Dá sa zabrániť samovražde? Čo znamenajú policajti pred prezídiom? Je už mafiánsky štát na kolenách?