Nezabiješ! Prikazuje? Prosí? Žiada? jedno z prikázaní. Pamätá si ho niekto? Vníma ho niekto? Rozumie mu? Dnes akoby sa naň celkom zabudlo. Nezabiješ je hlavným znakom ľudskej kultúry. V prírode je človek jediný predátor, ktorý nemusí zabíjať. Má ruky, ktoré môžu vyrábať, pestovať, tvoriť. Ľudské ruky nie sú na zabíjanie. Ten, kto ich naň používa, nie je človekom kultúry. Je ešte poločlovekom, ktorý si neuvedomuje, že jeho ruky spôsobujú bolesť, ktorého nebolí bolesť druhého. Každému vojnovému konfliktu predchádza pokles životnej úrovne aj úrovne kultúrnej.

Spomínam si na jednu epizódu z roku 1995. Koncom augusta sa v kanadskom Montreali konal svetový kongres historikov. Vtedajší slovenský veľvyslanec v Kanade Anton Hykisch nás vtedy pozval do Ottawy na recepciu, ktorá sa mala konať pri príležitosti štátneho sviatku SR. Keď som prišiel na recepciu, sedel tam už Jozef Kirschbaum, niekdajší generálny tajomník HSĽS. Zvítal som sa s ním a povedal som mu, že ma teší, že už aj on oslavuje SNP.

Z celej tej populistickej frašky povolebného snemu strany Smer, ktorý sa dá nazvať hocičím, len nie sebakritickým zhodnoteným vlastnej prehry, žiarivo svieti dokonale symbolické ocenenie Mareka Maďariča, (ktorý ako jediný položil vlastnú hlavu na klátik pred kamerami ešte v onú volebnú noc a posypal si ju popolom, akoby, chudák, za Ficovu prehru mohol). On, Fico, sa o tomto zbytočnom geste vyjadril s pýchou a dojatím, priam otcovsky: „Povedal som mu, že zaparkoval moderný mercedes do starej kôlne.“

Čo sa to tu vlastne deje? Stretnúť človeka, ktorý drží slovo, dá sa mu veriť, nemyslí iba na svoj záujem a prospech, pestuje a kultivuje vzťahy, je naozaj vzácnosť. Poctivý remeselník, partner, spolupracovník... profík, dôveryhodný... A bude horšie. Však ste už počuli o negatívnej slučke spätnej väzby – čím je niečoho menej, tým je toho menej. Odborníci na demografiu by vedeli rozprávať. Najmä však umelci a ľudia s mimoriadnou senzitivitou pre „ducha doby“, čiže žalostná menšina.

Prezident Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš tvrdí, že už tridsať rokov nepracuje, len si pestuje svoje koníčky, z ktorých príjmy mu pokryjú životné náklady. V prvom rade je to aktívna práca záchranára a potom vyučovanie urgentnej medicíny.

Dňa 9. októbra zomrel vo veku 68 rokov matematik, filozof a kňaz Rudolf Fiby. Keď prišiel v roku 1964 študovať matematiku do Bratislavy, zaumienil si, že si musí spraviť jasno v svetonázorových otázkach. Začal štúdiom knihy Základy marxistickej filozofie od Miroslava Kusého. Potom cvičil a študoval jógu. V piatom ročníku mu kamarát požičal Bibliu. V jednej chvíli povedal, vtedy ešte hypotetickému Kristovi: „Ak existuješ a toto je pravda, prosím, daj mi to nejako vedieť.“ O niekoľko týždňov ráno sa zobudil a zistil, že je veriaci kresťan.

U nás v Prahe 8 má spiacu firmu istý Alexander Bastrykin – Putinov spolužiak a šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie. Rozhodol som sa mu ju zrušiť. Na vysvetlenie: v minulých rokoch si ruskí činovníci zakladali v Českej republike (na Slovensku a v celej EÚ, pochopiteľne, tiež) tiché spoločnosti, ktoré im mali vytvoriť zázemie v Schengenskom priestore. Na takúto obchodnú spoločnosť je napríklad napísaný byt – keby náhodou papaláš upadol v cárovu nemilosť a chcel v pokoji dožiť na Západe. Pán Bastrykin tu vlastnil spoločnosť LAW Bohemia, s. r. o., teraz prepísanú na manželku.

Či sa nám to páči, alebo nie, banky uprednostňujú solventnejších klientov. Má to svoju logiku. Obsluha jedného klienta stojí v podstate rovnako, či vkladá tisícku, alebo jej stonásobok. Platí to aj pri úveroch alebo iných bankových službách ako takých. No na druhej strane, s netuctovým klientom nemožno zaobchádzať ako s tuctovým. Banka mu chce dať najavo, že má o neho väčší záujem. Aby nedošlo k nedorozumeniu, banky si svojich klientov pedantne zatrieďujú do skupín. Rozlišujú ich podľa majetku, požiadaviek na financovanie alebo rozsahu využívaných služieb.

Novinár, spisovateľ a náš stĺpčekár Tomáš Ulej momentálne riadi vývoj stránky Martinus.sk. Hovorí, že v práci je prekladateľ medzi ľudskými potrebami a počítačmi. V súkromní človek píšuci. V októbri mu vyjde knižne druhá zbierka aforizmov.

Pochádza z Martina, vyštudoval herectvo na VŠMU, je členom Divadla Astorka, často dabuje a roky bol súčasťou fenomenálne obľúbenej Partičky. Nie je mu ľahostajné, čo sa deje okolo neho a keď o tom rozpráva, vyzerá ako nahnevaný mladý muž. Juraj Kemka.