Kultúra potláča agresivitu, nekultúra agresivitu živí. Jeden kňaz, ktorý chvíľu pobudol v ukrajinskej bojovej zóne, vyhlásil, že v istých situáciách zabiť nie je hriech. Neviem o tom, že by prikázanie Nezabiješ! malo výnimky. Vraždenie je vždy iba vraždením, ťažkým a neospravedlniteľným hriechom. A je jedno, v mene čoho, v mene akej idey sa vraždí. Zákony sú väčšinou dobré. Nebezpečné sú výnimky zo zákona. Ak je v zákone výnimka, je prosté označiť človeka za teroristu a uplatniť voči nemu všetko, čo si taký terorista zaslúži. V ošiali propagandy a demagógie všetci akosi zabudli, že aj tí zlí teroristi sú vlastne Ukrajinci, ktorí možno mali na vec len iný názor. A až teraz, keď tí dobrí začali ustupovať a aj ich to začalo bolieť, sa mnohí začali zamýšľať, v akom bahne to žijú. Nedávno ukrajinská spevácka hviezda Ruslana, aktivistka Majdanu, navštívila Doneck a s prekvapením zistila, že tam Ukrajinci zabíjajú Ukrajincov! Na tlačovke to novinárov zrejme tak zaskočilo, že sa jej nikto nič neopýtal. Možno sa budú musieť nad tým zamyslieť, poradiť sa so svojimi chlebodarcami. Z Ukrajiny sa šíri nebezpečná epidémia neznášanlivosti. Šírenie neoverených informácií je rovnaký, ak nie väčší zločin ako zabíjanie. A pre každého, kto s cigaretkou v zuboch a pri dobrej kávičke ťuká do počítača ďalší pamfletík o aktuálnom konflikte, by možno bolo dobré zaviesť ešte jedno prikázanie: Nenapíšeš! Kým nemáš istotu, že je to pravda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.