Spoločnosťou rezonujú témy okolo pochodu PRIDE, ktoré sa nevyhli ani prostrediu cirkví. Ako vnímajú evanjelický biskup Ján Hroboň a farár Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák potrebu prijatia LGBTI komunity cirkvami a prečo by na Dúhový PRIDE nešli?

Festival experimentálneho audiovizuálneho umenia 14.-15.-16.7.2022, kaštieľ Coburgovcov, Jelšava.

Na rokovaní výboru sa zúčastnila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a predseda súdnej rady Ján Mazák.

Dnes si pripomíname hrdinstvo jedného z najodvážnejších Slovákov v boji za našu slobodu počas II. svetovej vojny. Pred 80. rokmi slovenský parašutista Jozef Gabčík s českým parašutistom Jánom Kubišom spáchali 27. mája 1942 počas tajnej vojenskej operácie Anthropoid atentát, následkom ktorého zahynul ríšsky protektor a jeden z najvplyvnejších mužov nacistického Nemecka, Reinhard Heydrich.

Heslo, ktoré odštartovalo SNP, sa dá v dnešnom kontexte vyjadriť aj inak: Poobzerajte sa, v akej krajine chcete žiť. Môžeme to zobrať aj v pôvodnom zmysle: Urobme všetko, aby sa nedostali k moci tí, pre ktorých je demokracia len výťah k nastoleniu neslobody.

V roku 2020 vznikol vládny štvorlístok a už onedlho prišla kritika novinárov, analytikov a verejnosti. Kritiku si časť vládnej koalície interpretovala ako snahu temných síl o návrat mafie, uneseného štátu alebo rovno Roberta Fica.

Už zajtra sa v centre Bratislavy spoja štyri kultúrne a spoločenské podujatia do jedného celku, aby spoločne oslávili výročie Nežnej revolúcie. Pod hlavičkou Festivalu proti násiliu sa vo štvrtok 17. novembra uskutočnia Koncert pre všímavých, Biela vrana, Stredoeurópske fórum i koncerty v klube Fuga, ktoré spája spoločná myšlienka – okrem odkazu Nežnej revolúcie sa chcú spoločne postaviť proti prejavom neznášanlivosti a násiliu, ktoré je ich dôsledkom.

Dnes v Bratislave nebude iba protest ĽSNS s náborom do Ľudovej stráže hraníc a míting Marčeka a Smeru, ale aj tieto kvalitné podujatia, na ktorých si môžeme v rámci Dňa boja za slobodu a demokraciu pripomenúť výročie Nežnej revolúcie.

O rodine možno hovoriť aj tárať. Možno ju chrániť ako cieľ sám osebe. Alebo z nej urobiť nástroj, heslo v boji o moc či mediálne „zviditeľnenie“. Nemala byť rodina pôvodne chráneným priestorom záväzkov lásky, úcty a odpustenia? Záleží nám ešte na tom?

Francúzsky filozof vizuality Georges Didi-Huberman hovorí, že obrazy môžeme čítať ako politickú výpoveď o nejakom druhu násilia. Dokážu nás voviesť priamo do srdca strachu z násilia. „Podtrhujú, vykresľujú a zvýrazňujú strach,“ dopĺňa Didi-Huberman.